Mierová strana bolo zoskupenie poslancov Uhorského snemu v rokoch 1848 – 1849, ktorí sa po vypuknutí Uhorskej revolúcie a najmä po nástupe Františka Jozefa I. na trón snažili dohodnúť s Habsburgovcami. Mierová strana nebola organizovaná skupina, nemala akceptovaného lídra a preto mnohí historici pochybujú o jej existencii. Každopádne, niektorí poslanci snemu (napr. Mikuláš Vešelényi, Gabriel Kazinci, Ľudovít Kováč, Pavol Ňáry), sú často zaraďovaní medzi jej členov.

História upraviť

28. októbra 1848 poslali uhorskí biskupi panovníkovi adresu, ale bez výsledku. Neskôr Mikuláš Vešelényi sa svojou autoritou zasadil v prospech uznania nového kráľa a za uzavretie mieru.

Avšak kvôli absencii akejkoľvek straníckej organizovanosti sa nedá hovoriť o poslancoch okolo Vešelényiho ako o skutočnej strane.

Po presťahovaní snemu do Debrecínu Štefan Bezerédj v januári 1849 predniesol snemovnú reč v prospech mieru, ktorú podporili nie len Gabriel Kazinci a Ľudovít Kováč, ale aj podpredseda komisie národnej obrany Pavol Ňári. Keďže však aj oni boli presvedčení o Košutovej nenahraditeľnosti, snažili sa len diskreditovať členov jeho okruhu, najmä Ladislava Madarása, čo sa im aj podarilo a začali sa častejšie stretávať, snažili sa kontaktovať Artúra Görgeia a podarilo sa im prostredníctvom Móra Jókaiho získať vplyv v médiách - v časopise „Večerné listy“ (Esti lapok).

Na neverejnom zasadnutí snemu 13. apríla 1849 sa Ňáry, Žigmund Kemény, Gabriel Kazinci, Ľudovít Kováč, Pavol Hunfalvy a Lazar Mesároš postavili proti okamžitému vyhláseniu nezávislosti, avšak o deň neskôr 14. apríla sa už nikto z nich nevyjadril proti.

Po presťahovaní uhorského snemu do Debrecínu bolo každému jasné, že o osude revolúcie sa rozhodne na bojiskách a že viedenská kontrarevolúcia nie je ochotná uzavrieť mier. V tejto situácii sa členovia Mierovej strany zaoberali aktuálnymi otázkami uhorskej vnútornej politiky, akými sú zrušenie nevoľníctva, odškodnenie vlastníkov pôdy, národnostná otázka, otázka formy vlády. Základ skupiny v tom čase tvorili umiernení liberáli, najmä predstavitelia Sedmohradska, ktorí v sociálnych otázkach zaujali v porovnaní s Košutom umiernený pravicový postoj.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Békepárt na maďarskej Wikipédii.