Gabriel Kazinci[1] (prídomok Kazinczy de Kazincz et Alsóredmecz; maď. Kazinczy Gábor; * 18. júl 1818, Bracovce – † 18. apríl 1864, Bánhorváti ) poslanec uhorského snemu publicista, prekladateľ, člen - korešpondent Maďarskej akadémie vied.

Gabriel Kazinci
uhorský politik
Gabriel Kazinci
Narodenie18. júl 1818
Bracovce, Rakúsko (dnes Slovensko)
Úmrtie18. apríl 1864 (45 rokov)
Bánhorváti, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko)
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Gabriel Kazinci
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Gabriel Kazinci

Narodil sa Štefanovi Kazincimu (bratrancovi Františka Kazinciho ) a Rozálii Boronkayovej v Bracovciach.[2] Ako sedemročný začal svoje štúdiá v Sárospataku, ale po zhoršení zdravotného stavu, mu lekár odporučil zmeniť ovzdušie a tak v štúdiách pokračoval v Kežmarku.

V rokoch 1829 až 1832 študoval v Prešove.[3] Pod vplyvom príbuzného Františka Kazinciho, sa zahĺbil do štúdia jazykov a prekladateľstva. Už ako 14 ročný prekladá pre Maďarskú akadémiu vied. Po ukončení štúdií v Sárospataku v roku 1835 pôsobil v Bratislave počas zasadnutia uhorského snemu. V rokoch 1836 až 1838 pôsobil v Pešti ako novinár a pokúšal sa vydať svoje diela, čo však znemožnila cisárska cenzúra. Po tomto neúspechu odchádza domov a zapája sa do politického života v Zemplíne. V roku 1848 bol zvolený za poslanca snemu, kde sa stal jednou z vedúcich osobností Mierovej strany. Vystupoval proti riskantným a neuváženým krokom smerujúcim k revolúcii, a vystúpil aj proti vyhláseniu nezávislosti 14. apríla 1848.

Napriek tomu, ako poslanec snemu, bol po porážke revolúcie odsúdený vojenským súdom, avšak následne bol amnestovaný. Z Budapešti odišiel zlomený a deprimovaný do vidieckeho prostredia malej obce Bánhorváti. V roku 1858 sa stáva korešpondentom Maďarskej akadémie vied, v roku 1860 riadnym členom Kisfaludyho spoločnosti. V roku 1861 je opätovne zvolený za poslanca uhorského snemu.

Referencie

upraviť
  1. KAZINCI, Gabriel. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok III. K – L. Martin : Matica slovenská, 1989. 448 s. ISBN 80-7090-019-9. S. 56.
  2. História - Oficiálna stránka obce Bracovce [online]. www.obecbracovce.sk, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online.
  3. Krajinomal'by Thomasa Endera [online]. Knižnica Maďarskej akadémie vied, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online. Pohl'ad na Prešov: [1].Ďalší text: [2].