Motorová jednotka 840
Motorové jednotky radu 840 sú prevádzkované od roku 2003 v počte šesť kusov dopravcom ZSSK (do roku 2005 ŽSR). Všetky jednotky boli vyrobené v roku 2003 v spolupráci firiem Stadler, Bombardier Transportation a ŽOS Vrútky. Ich koncepcia typu GTW 2/6 je zhodná s elektrickými jednotkami radu 425.95 dodanými na Tatranské elektrické železnice v predchádzajúcich rokoch rovnakými firmami.
| Motorová jednotka 840 | |
 Motorová jednotka radu 840 ZSSK v stanici Levoča | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 115 km/h |
| Motor | MTU 12 V 183 TD13 |
| Trvalý výkon | 500 kW |
| Špičkový výkon | 1 000 kW |
| Usporiadanie pojazdu | 2' Bo' 2' |
| Maximálna ťažná sila | 70 kN |
| Rozchod | 1435 mm |
| Hmotnosť | 57,8 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 38 470 mm |
| Šírka | 3 000 mm |
| Výška | 3 850 mm |
| Cestujúci a služby | |
| Miest na sedenie | 94 + 16 |
| Celkový počet cestujúcich | 229 |
| Vozňová trieda | 2 |
| Občerstvenie | nie |
| Prístup pre imobilných cestujúcich | áno |
| Preprava cestovných batožín | áno |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | ŽOS Vrútky, Stadler |
| Prevádzkovateľ | ZSSK |
| Rok výroby | 2003 |
| Počet vyrobených kusov | 6 |
| V prevádzke v období | 6 |
Konštrukcia upraviť
Konštrukcia jednotiek radu 840 vychádza z typu GTW 2/6, ktorý v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia vytvorili firmy Stadler Bussnang, SLM Winterthur a ADtranz Zürich. Každú jednotku tvoria prechodný stredný hnací modul, ktorý môže byť podľa požiadavky zákazníka elektrický alebo dieselový (pre rad 840 bol použitý dieselový variant). Ten je osadený na dvojnápravovom hnacom podvozku. Z oboch strán na hnací modul nadväzujú riadiace, čiastočne nízkopodlažné vozne, každý je osadený na jednom bežnom dvojnápravovom podvozku, ktorý sa nachádza v predných častiach riadiacich vozov. Vozová skriňa riadiacich vozov je vyrobená z hliníka, stredný modul je z ocele. Do oboch riadiacich vozov vedú z oboch strán vždy jedny dvojkrídlové dvere, ktoré ústia do nízkopodlažného priestoru. Nízkopodlažné časti jednotky sú veľkopriestorovo usporiadané, v jednom riadiacom voze je umiestnené WC. Čelné časti riadiacich vozov, kde sa nachádzajú menšie oddiely pre cestujúcich, majú podlahu vo vyššej úrovni a sú prístupné dvoma schodmi. Úplne v čelách sú umiestnené kabíny pre rušňovodiča. Interiér jednotiek je klimatizovaný.
Dieselový motor sa spoločne so všetkými ďalšími agregátmi a elektrickou výzbrojou nachádza v strednom module, iba trakčný menič s IGBT prvkami sa nachádzajú na streche.
Vývoj, výroba a prevádzka upraviť
Dodávka jednotiek radu 840 tvorila opciu k nákupu elektrických jednotiek radu 425.95 pre Vysoké Tatry, ktorých koncepcia GTW 2/6 je zhodná s jednotkami radu 840. Šesť jednotiek radu 840 bolo objednaných v roku 2000. O výrobu sa podelili firmy Stadler (stredný modul a podvozky), Bombardier Transportation (elektrická výzbroj) a ŽOS Vrútky (riadiace vozy a kompletizácia).
Prvá jednotka bola do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi zaradená v septembri 2003, pravidelná prevádzka bola zahájená v decembri toho istého roku, kedy už bolo dodaných všetkých šesť objednaných jednotiek. Aj keď boli pôvodne určené pre dopravu v okolí Vysokých Tatier, boli deponované vo Zvolene, kde prevládali vo vozbe zrýchlených vlakov medzi Zvolenom a Žilinou.
Od konca roku 2007 do konca novembra 2020 boli dislokované v Poprade, nasadzované na trate Poprad - Kežmarok - Stará Ľubovňa - Plaveč - Muszyna, Studený Potok - Tatranská Lomnica a príležitostne i na trate Spišská Nová Ves - Levoča a Spišské Vlachy - Spišské Podhradie.
Od decembra 2020 sú dislokované v Bratislave. Medzi rokmi 2020 a 2023 boli nasadzované na trasu Bratislava hl. st. - Dunajská Streda - Komárno, od decembra 2023 jazdia na tratiach Skalica - Kúty - Senica a Bratislava-Nové Mesto - Hegyeshalom.
Často sa objavuje v dvojiciach, výnimočne aj v trojiciach kvôli zvýšeniu ich kapacity.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Motorová jednotka 840
