Otvoriť hlavné menu

Nemocničná medicína

lekárska špecializácia zaoberajúca sa starostlivosťou o akútne chorých hospitalizovaných pacientov

Nemocničná medicína je lekárska špecializácia zaoberajúca sa starostlivosťou o akútne hospitalizovaných pacientov.

Nemocnice tvoria dôležitú súčasť zdravotníckych systémov. V nemocniciach sa počas hospitalizácie poskytuje nepretržitá zdravotná starostlivosť najmä pacientom s najťažšími akútnymi ochoreniami, úrazmi, alebo ak je potrebná náročnejšia operácia. V rámci ústavnej pohotovostnej služby je tu nepretržite dostupná možnosť vyšetrenia pacientov s akútnymi zdravotnými ťažkosťami, diagnostiky bezprostredne ohrozujúcich ochorení a ich bezodkladnej liečby[1].

Nemocničná medicína je prvý špecializačný odbor orientovaný na starostlivosť podľa dispozície pacienta (zameraný na starostlivosť o pacientov hospitalizovaných v nemocniciach) a nie podľa orgánového systému.

Nemocničný lekár (v angličtine „hospitalist“) je lekárom, ktorý sa primárne venuje poskytovaniu zdravotnej starostlivosti hospitalizovaným pacientom prijatým do nemocnice s vážnym akútnym ochorením, komplikovanejším zdravotným problémom, alebo na vykonanie zložitejšej operácie. Nemocničný lekár teda poskytuje aj všeobecnú perioperačnú starostlivosť. Súčasťou odboru nemocničná medicína je aj akútna diagnostika bezprostredne ohrozujúcich stavov u už hospitalizovaných pacientov, na ambulanciách ústavnej pohotovostnej služby, oddeleniach urgentnej medicíny.

Zabezpečenie nepretržitej zdravotnej starostlivosti hospitalizovaným pacientom lekármi špecialistami vo všeobecnej nemocničnej medicíne umožňuje presunúť pozornosť ostatných nemocničných špecialistov na špecializované diagnostické a liečebné výkony napr. chirurgické operácie, ďalšie intervencie – špecializované diagnostické vyšetrenia, špecializované intervenčné výkony a podobne. Znamená tiež dočasné prevzatie zodpovednosti za poskytovanú zdravotnú starostlivosť počas prechodného obdobia hospitalizácie od všeobecného, ambulantne pracujúceho lekára (všeobecného lekára pre dospelých resp. lekára pre deti a dorast) a s ambulantným lekárom spolupracujúcich ambulantných špecialistov.

Zdravotná starostlivosť v nemocniciachUpraviť

Zdravotná starostlivosť poskytovaná počas časovo kratšie vymedzeného obdobia hospitalizácie býva zvyčajne zameraná na jeden hlavný (obyčajne akútny) zdravotný problém s cieľom bezpečne dosiahnuť rýchle zlepšenie zdravotného stavu pacienta, alebo bezpečne vykonať operačný zákrok. Zdravotnú starostlivosť po prepustení pacienta z hospitalizácie opäť poskytuje všeobecný ambulantný lekár v spolupráci s ambulantnými špecialistami. Zameranie ambulantne poskytovanej primárnej (všeobecnej) zdravotnej starostlivosti je širšie. Súčasne na viaceré (paralelné) zdravotné problémy. V ambulantnej praxi je popri krátkodobých rovnako dôležité aj stanovenie dlhodobých cieľov zdravotnej starostlivosti.

Zameranie všeobecnej nemocničnej medicíny možno vymedziť na prechodnú (skôr krátkodobú) najmä farmakologickú liečbu najťažších akútnych ochorení a s týmito ochoreniami súvisiacich stavov. Popri tom je všeobecná nemocničná medicína zameraná aj na liečbu zo základného ochorenia vyplývajúcich porúch orgánových funkcií (CNS, srdce, pľúca, pečeň, obličky), porúch vnútorného prostredia, akútnych dekompenzácii pridružených chronických ochorení a na neodkladnú diagnostiku (potvrdenie resp. vylúčenie) širokej palety bezprostredne ohrozujúcich akútnych ochorení (akútnych zdravotných problémov neúrazovej príčiny) vyžadujúcich liečbu v nemocnici počas hospitalizácie. Odbor Nemocničná medicína sa cielene zameriava aj na prevenciu komplikácií počas hospitalizácie, teda na bezpečnosť hospitalizovaného pacienta.

V nemocniciach sa najčastejšie vykonáva rýchla diagnostika a liečba u pacientov s akútnymi bolesťami (vrátane bolestí na hrudníku, brucha, hlavy, chrbta, končatín, pohybového aparátu a mäkkých tkanív), dušnosťou, poruchami krvného obehu vrátane šoku, poruchami vedomia (aj krátkodobými), hybnosti, reči, rovnováhy, u pacientov s horúčkou, celkovou slabosťou, krvácaním (aj vnútorným), zvracaním, ťažkou hnačkou.

Dôležité diagnostické vyšetrenia dostupné v nemocniciachUpraviť

K diagnostickým výkonom umožňujúcim vylúčiť závažné bezprostredne ohrozujúce cievne príhody, iné závažné rýchlo progredujúce akútne ochorenie patrí CT vrátane CT hrudníka, brucha, mozgu, CT angiografie, CT pulmoangiografie, CT aortografie, CT koronarografie .... V nemocniciach sa za účelom vylúčenia bezprostredne ohrozujúcej koronárnej choroby srdca popri kľúčových EKG a vyšetrení kardiomarkerov často realizuje ergometrický test, pri poruchách vedomia 24 hodinové (Holterovo) monitorovanie EKG, elektroencefalografické vyšetrenie (EEG). V nemocniciach s akútnymi lôžkami je zabezpečená dostupnosť diagnostickej a terapeutickej gastrofibroskopie, kolonoskopie.

Nemocničný lekárUpraviť

Nemocničný lekár koordinuje všetky aspekty starostlivosti o pacienta od jeho prijatia do nemocnice (vrátane akútnej diagnostiky na ambulanciách ústavnej pohotovostnej služby) po jeho prepustenie. V priebehu hospitalizácie pacienta spolupracuje ošetrujúci („izbový“) nemocničný lekár s ďalšími lekármi špecialistami. Iniciuje konzíliá, konzultácie, zabezpečuje prípravu na intervenčné výkony a operácie a starostlivosť po týchto výkonoch. Nemocničný lekár sa podieľa na zabezpečení následnej starostlivosti po prepustení pacienta z nemocnice. Objednáva pacienta na kontrolné vyšetrenia po prepustení, komunikuje s ambulantnými ošetrujúcimi lekármi pacienta.

ReferencieUpraviť

  1. KALUŽAY, Jozef. Úvod do nemocničnej medicíny [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 31.5.2018, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online.