Northrop Grumman E-2 Hawkeye
Northrop Grumman E-2 Hawkeye je americké lietadlo včasnej výstrahy, operujúce predovšetkým z lietadlových lodí. Toto lietadlo s dvomi turbovrtuľovými motormi bolo navrhnuté a vyvíjané počas druhej polovice 50. rokov a začiatku 60. rokov spoločnosťou Grumman pre United States Navy ako náhrada lietadiel Grumman E-1 Tracer, ktoré sa počas krátkeho času stali zastaranými. E-2 bol doplnený variantmi E-2B a E-2C, ktorých zmeny predstavovali hlavne radarovú a rádiovú komunikáciu hlavne kvôli zlepšeniam v elektronikcých integrovaných obvodoch a v ostatnej eletronike. Štvrtý variant lietadla Hawkeye je E-2D, ktorého prvý let sa uskutočnil v roku 2007.
E-2 Hawkeye | |
Dvojica lietadiel E-2C Hawkeye nad horou Fudži | |
Typ | lietadlo včasnej výstrahy |
---|---|
Výrobca | Grumman Northrop Grumman |
Prvý let | 21. októbra 1960 |
Zavedený | Január 1964 |
Charakter | V službe |
Hlavný používateľ | United States Navy (Pozri užívatelia) |
Cena za kus | 176 miliónov amerických dolárov (FY2012 výrobné náklady)[1] |
Varianty | Grumman C-2 Greyhound |
E-2 sú spolu so svojím súrodencami Grumman C-2 Greyhound jedinými turbovrtuľovými lietadlami operujúcimi z lietadlových lodí. Okrem služby v United States Navy, sú malé počty lietadiel aj v ozbrojených silách Egyptu, Francúzska, Izraelu, Japonska, Mexika, Singapuru a Taiwanu.
Vznik a vývoj
upraviťPrvým americkým lietadlo včasnej výstrahy, schopným operovať z paluby lietadlovej lode, bol Douglas AD-4W Skyraider. V roku 1955 vydal Úrad námorného letectva požiadavku na moderné palubné lietadlo včasnej výstrahy, ale jeho špecifikácie boli tak náročné, že nový stroj by nebol zavedený skôr ako niekedy v šesťdesiatych rokoch. Preto sa rozhodli pre dočasné riešenie a vybrali si lietadlo WF-2 Tracer od firmy Grumman, ktoré bolo neskôr premenované na E-1B.
E-2A
upraviťHoci E-1B Tracer bol v roku 1958 úspešne zavedený do služby, námorníctvo sa s týmto riešením neuspokojilo a naďalej požadovalo pokročilejší stroj. Po zvážení predložených návrhov bol v marci 1957 vybraný "Model 123", ktorý pochádzal opäť z dielne firmy Grumman. Lietadlo dostalo označenie "W2F-1" a neskôr bolo premenované na E-2A Hawkeye. Bolo to prvé lietadlo, ktoré bolo postavené od základov ako platforma včasnej výstrahy.
Počiatočný let prvého z troch prototypov sa konal 21. októbra 1960, aj keď v tej dobe ešte s veľmi obmedzeným avionickým vybavením. V plnej konfigurácii sa prototyp vzniesol do vzduchu až 19. apríla 1961. E-2A Hawkeye bol jasnou evolúciou svojho predchodcu – lietadla E-1B Tracer. Oba stroje boli hornoplošníky s krídlami, ktoré sa dali zložiť pozdĺž lietadla. Oba boli poháňané dvomi motormi a boli vybavené záchytným hákom.
Hawkeye sa však odlišoval od Tracera viacerými podstatnými prvkami. Namiesto hviezdicových motorov WF-1 bol poháňaný turbovrtuľovými motormi Allison T56-A-8/8A (každý s ťahom 3020 kW). Mimochodom, vylepšené verzie motorov T56 sa neskôr použili aj pri protiponorkových lietadlách P-3 Orion a transportných C-130 Hercules.
E-2A Hawkeye bol vybavený pokročilým radarovým systémom General Electric (GE) AN/APS-96. Ten tvorila anténa s priemerom 7,31 metra, ktorá bola inštalovaná v rotačnom radome v tvare taniera. Radar pracoval v pásme UHF a otáčal sa rýchlosťou 6 otáčok za minútu. Z výšky 9 150 metrov mohol detegovať vzdušné a hladinové ciele na vzdialenosť 370 kilometrov. AN/APS-96 bol inovatívny v tom, že poskytoval automatické sledovanie cieľa. V predchádzajúcich lietadlách včasnej výstrahy musel radarový operátor pozorovať impulzy cieľa na obrazovke a sám vypočítať dráhu cieľa a jeho rýchlosť.
Posádka sedela v pretlakovej kabíne a pozostávala z pilota, kopilota a troch operátorov elektronických systémov.
Dodávky lietadiel E-2A začali v roku 1964, tieto stroje však nespĺňali požadované parametre, v dôsledku čoho bola ich sériová výroba začiatkom roku 1965 zastavená. Celkovo tak získalo americké námorníctvo 59 kusov vo verzii E-2A.
E-2B
upraviťSpoločnosť Grumman sa spolu s námorníctvom snažili odstrániť nedostatky, výsledkom čoho bola verzia E-2B. Tá bola vybavená modernizovaným avionickým systémom, ktorý bol postavený na digitálnom počítači Litton L-304. Lietadlo E-2B prvýkrát vzlietlo 20. februára 1969. Na túto verziu bolo do roku 1971 vylepšený celkovo 49 strojov E-2A. Štyri lietadlá boli konvertované na cvičnú verziu TE-2A zvyšné sa používali na testovanie.
E-2C
upraviťE-2B však predstavovala iba dočasné riešenie a námorníctvo spustilo v roku 1968 program „preplanned product improvement“, ktorý vyústil do vzniku verzie E-2C. Úpravou dvoch testovacích strojov E-2A vznikli prototypy E-2C, ktoré začali podstupovať letové skúšky 20. januára 1971. Prvý sériovo vyrobený E-2C vstúpil do služby v novembri 1973. Nová verzia sa od predchádzajúcich líšila nasledovnými vylepšeniami:
- Novým radarom AN/APS-120, ktorý disponoval aj obmedzenou schopnosťou sledovať pohybujúce sa pozemné ciele.
- Systémom AN/ALR-59, ktorý dokázal detegovať a lokalizovať radary. Inštaláciou systému došlo k zmene v prednej časti lietadla, v dôsledku čoho mal E-2C na prvý pohľad dlhší nos ako verzie E-2A/B.
- Počítačovým systémom Litton OL-77, pozostávajúcim z dvoch počítačov Litton L-304.
- Systémom inerciálnej navigácie AN/ASN-92.
- Novými komunikačnými systémami, ktoré zahŕňali päť UHF a dve VHF rádia, dátové spojenie na prenos informácií medzi lietadlami Link-4, dátové spojenie na prenos informácií medzi lietadlom a pozemnou stanicou Link-11.
- Novými motormi T56-A-422 s výkonom 3 660 kW, ktoré boli neskôr nahradené variantom T56-A-425. Ten mal rovnaký výkon, ale namiesto kovových vrtúľ mal kompozitné.
- Väčším chladiacim systémom, ktorý sa nachádzal na vrchu lietadla za kokpitom a ktorý bol potrebný v dôsledku rozšírenia avionických systémov.
Lietadlá Hawkeye boli od roku 1976 vybavené vylepšeným dopplerovským radarom AN/APS-125, ktorý umožňoval sledovať pozemné ciele automatizovaným spôsobom. Dokázal sledovať až 300 vzdušných cieľov súčasne a na vzdialenosť 463 km.[2]
V rokoch 1980 až 1988 bolo 55 týchto strojov komplexnejšie zmodernizovaných a takto upravené Hawkeye dostali označenie "Basic Charlies" alebo "Group 0". K základným vylepšeniam patrili:
- Nový radar AN/APS-138, s väčším dosahom a zvýšenou odolnosťou voči rušeniu.
- Zlepšený systém detekcie nepriateľských radarov AN/ALR-73.
- Zvýšenie počítačovej pamäte o 16 kilobajtov, čím bola rozšírená celkovo na 48 kilobajtov.
Group 0 nebola zďaleka poslednou modernizáciou lietadiel Hawkeye. Ďalšia verzia dostala označenie "Group I" a mala nasledovné vylepšenia:
- Radarový systém AN/APS-139, ktorý v spolupráci s výkonnejším procesorovým systémom Litton dokázal sledovať viac cieľov (až 2400 súčasne). Mohol tiež sledovať pomalé alebo stacionárne ciele na pevnine a mal väčšiu odolnosť voči rušeniu.
- Výkonnejší avionický chladiaci systém.
- Nové motory T56-A-427 s výkonom 3 800 kW, ktoré boli spoľahlivejšie a mali ekonomickejšiu prevádzku (o 13% lepšiu spotrebu paliva).
Celkovo bolo vyrobených 18 lietadiel vo verzii Group I. Uvažovalo sa aj o modernizácii starých lietadiel na úroveň Group I, ale zistilo sa, že náklady by boli rovnaké ako výroba nových strojov a tak boli postupne všetky staršie verzie vyradené.
Group I bola len prechodným riešením na ceste k oveľa ambicióznejšej verzii Group II, ktorá bola zavedená v roku 1992. Nové lietadlá mali nasledovné vylepšenia:
- Radar AN/APS-145, ktorý umožňoval sledovať väčší počet cieľov a mal asi o 40% väčší dosah ako AN/APS-139. Bol taktiež odolnejší voči rušeniu.
- Zlepšený systém vlastný-cudzí.
- Pracovné stanice získali farebné displeje s 28-centimetrovou uhlopriečkou. Tie poskytovali symboliku pre identifikáciu rôznych typov cieľov operátor mohol komunikovať s displejom pomocou ľahkého pera.
- Zastarané dátové linky Link-4 a Link-11 boli nahradené novším Link-16. Vylepšené boli aj komunikačné VHF-UHF systémy.
- Systém na vytvorenie plánu jednotlivých misií a záznamník misií.[3]
E-2D
upraviťNajmodernejšou verziou Hawkeye je E-2D, ktorej vývoj začal v roku 2003. Dvojica prototypov začala letové skúšky v roku 2007 od nové stroje boli zavedené do služby amerického námorníctva v októbri 2014.
Lietadlo E-2D je vybavené novým radarom AN/APY-9 od firmy Lockheed Martin, ktorý pracuje na frekvenciách od 300MHz do 1GHz. Radar dokáže okrem lietadiel veľkosti stíhačiek detegovať a sledovať aj riadené strely a lietadlá s nízkou efektívnou odrazovou plochou. Inými slovami, dokáže zachytiť aj stealth stíhačky, ako sú čínska J-20 alebo ruská Su-57.
E-2D dokáže zdieľať taktické informácie so stíhacími lietadlami F/A-18E/F a F-35C alebo krížnikmi a torpédoborcami. Vďaka tomu môže navádzať protilietadlové strely SM-6, vypálené z bojových lodí ako aj rakety AIM-120 AMRAAM, ktoré sú súčasťou výzbroje stíhacích lietadiel.
Od svojich predchodcov sa E-2D líši aj novým rádiovým vybavením, skleným kokpitom, novým misijným počítačom a systémom riadenia letu, integrovaným satelitným komunikačným systémom a vylepšenými motormi T56-A-427A. Pri nasledujúcej modernizácii by tieto stroje do roku 2020 mali získať schopnosť dopĺňania paliva počas letu.
Americké námorníctvo plánuje obstarať celkovo 75 lietadiel E-2D.[4]
Užívatelia
upraviť- Al-Qūwāt al-Gawwīyä al-Miṣrīyä má šesť E-2, ktoré boli upravené na štandard E-2 Hawkeye 2000 na konci 2008.
- Marine nationale
- Aviation navale letka má tri E-2C Hawkeye 2000, a usiluje sa o štvrté.
- Izraelské vzdušné sily (Zroa HaAvir VeHahalal) prevádzkuje štyri lietadlá Hawkeye.
- Japonské vzdušné sily sebaobrany (Kōkū Jieitai)
- 601 Hikotai JASDF používa 13 lietadiel E-2C Hawkeye.
- Armada de México má tri E-2C, ktoré boli kúpené od Israel.
- Angkatan Udara Republik Singapura
- 111 letka vlastní štyri E-2C. V súčasnosti su postupne nahradzované novšími lietadlami Gulfstream G550 AEW..[5]
- Zhōnghuá Mínguó Kōngjūn má štyri E-2T a dve E-2C Hawkeye 2000. Štyri E-2T boli schválené na obnovenie na konfiguráciu Hawkeye 2000.[6][7][8]
- United States Navy
- VAW-77 Night Wolves (Letka Navy Reserve Force)
- VAW-78 Fighting Escargots (Letka Navy Reserve Force; zručená)
- VAW-88 Cottonpickers (Letka Navy Reserve Force; zrušená)
- VAW-110 Firebirds (Letka Fleet Replacement - Pacific Fleet FRS; zrušená)
- VAW-111 Graybirds (Zrušená)
- VAW-112 Golden Hawks
- VAW-113 Black Eagles
- VAW-114 Hormel Hawgs (Zrušená, Apríl 1995)
- VAW-115 Liberty Bells
- VAW-116 Sun Kings
- VAW-117 Wallbangers
- VAW-120 Greyhawks (Letka Fleet Replacement)
- VAW-121 Bluetails
- VAW-122 Steeljaws (Zrušená)
- VAW-123 Screwtops
- VAW-124 Bear Aces
- VAW-125 Tigertails
- VAW-126 Seahawks
- VAW-127 Seabats (Zrušená)
- VX-20 Force Aircraft Test
- VX-1 Pioneers
- Carrier Airborne Early Warning Weapons School (CAEWWS; zlúčená do NSAWC)
- Naval Strike and Air Warfare Center (NSAWC)
Špecifikácie (E-2C/D)
upraviťDáta z US Navy Fact File[10] E-2D_Storybook (strana 25)[11]
Hlavné charakteristiky
upraviť- Posádka: Päť, Dvaja piloti, bojový dôstojník informačného centra, dôstojník vzdušnej kontroly a radarový operátor
- Dĺžka: 17,60 m
- Rozpätie krídel: 24,56 m
- Výška: 5,58 m
- Plocha krídel: 65 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 536 kg
- Vzletová hmotnosť: 18 090 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 26 083 kg
- Pohonná jednotka: 2 × turbovrtuľový motor Allison / Rolls-Royce T56-A-427A, každý s výkonom 5 100 koní (3 800 kW)
Výkony
upraviť- Maximálna rýchlosť: 648 km/h
- Cestovná rýchlosť: 474 km/h
- Maximálny dolet: 2 708 km
- Služobný dostup: 10 576 m
- Výkon/hmotnosť: 0,32 kW/kg
Referencie
upraviť- ↑ Fiscal Year (FY) 2012) Budget Estimates Aircraft Procurement, Navy [online]. Department of the Navy, Február 2011. S. 167. Dostupné online. 6 E-2D are being procured in FY2012, for a total flyaway cost of $1,033.891312m and a procurement cost of 1,275.046m.
- ↑ AN/APS-125
- ↑ The Grumman E-2 Hawkeye & C-2 Greyhound
- ↑ Northrop awarded $3.2bn for 24 additional E-2Ds
- ↑ RSAF's First Gulfstream 550 Airborne Early Warning Aircraft Returns to Singapore. Ministry of Defence (Singapore), 19. február 2009. Dostupné online [cit. 2010-10-04]. Archivované 2017-03-03 z originálu.
- ↑ E-2 Hawkeye
- ↑ Taiwan Air Power E-2T page
- ↑ Defense Security Cooperation Agency News Release. October 3, 2008, retrieved Sept. 14, 2009 [online]. [Cit. 2012-04-19]. Dostupné online. Archivované 2011-07-21 z originálu.
- ↑ 'CGAW-1 and Airfac Norfolk article [online]. [Cit. 2012-04-19]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ The US Navy - Fact File: E-2 Hawkeye early warning and control aircraft
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-04-19]. Dostupné online. Archivované 2011-10-07 z originálu.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Northrop Grumman E-2 Hawkeye
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Northrop Grumman E-2 Hawkeye na anglickej Wikipédii.