Nukutepipi

	Nukutepipi; (Nuku-te-pipi)
	Nukutipipi
	atol
	Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	20°42′J 143°03′Z / 20,7°J 143,05°Z
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	2,7 km
Hĺbka	18 m
Rozloha	5,5 km² (550 ha)
- súše	2,3 km² (230 ha)
Obyvateľstvo	5 (2002)
Hustota	2,17 obyv./km²
Pre verejnosť	iba s povolením
Prístup	lietadlom alebo loďou
Objaviteľ	Pedro Fernandes de Queirós
- dátum	4. februára 1606
Lagúna	polouzatvorená
Vstup do lagúny	nemá
	Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
	Mapa atolu
	Wikimedia Commons: Duke of Gloucester Islands
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 20°42′J 143°03′Z / 20,7°J 143,05°Z

Nukutepipi je malý atol v oblasti súostroví Tuamotu vo Francúzskej Polynézii. Spolu s atolmi Anuanuraro, Anuanurunga a Hereheretue je súčasťou skupinky ostrovov Vojvodu z Gloucesteru. Jeho najbližším susedom je atol Anuanurunga, vzdialený 22 km severozápadným smerom.

Atol má približne trojuholníkový resp. kosoštvorcový tvar, s dĺžkou 2,7 km. Celková rozloha súše je len 2,3 km². Jeho lagúna je úplne uzatvorená, bez prieplavu do malej lagúny. Má dve relatívne veľké suché územia, jeden je na východnej strane a druhý na severozápadnej. Atol je v súčasnosti pravdepodobne neobývaný.

História

Prvý objav atolu sa pripisuje portugalskému navigátorovi plaviacemu sa pod španielskou vlajkou, Pedrovi Fernandes de Queira z roku 1606. Celú skupinu atolov Vojvodu z Gloucesteru (fra. Îles du Duc de Gloucester), potom zaniesol do máp ako Cuatro Coronas (špa. Štyri koruny).^[1].

Ale prvá písomne doložená návšteva atolu je až z 12. júla 1767 od námorného dôstojníka a objaviteľa Philipa Cartereta, ktorý tento ostrov v záznamoch uviedol len ako "najjužnejší".^[2]^,^[3] 6. marca 1803 ho cestovateľ John Turnbull, plaviaci sa na lodi Margaret, pomenoval "ostrov Margaret".

Atol bol 6. januára 1841 navštívený americkým poručíkom Cadwaladerom Ringgoldom v rámci Americkej objaviteľskej expedície, vedenej Charlesom Wilkesom. Z tohto obdobia je aj konečný názov ostrova Nukutipipi na základe názvu atolu malou komunitou domorodých obyvateľov, ktorí vtedy na atole žili.^[4]

V 19. storočí sa spolu s ostatnými atolmi oblasti Tuamotu stáva francúzskym územím.

Medzi rokmi 1911 až 1926 bol atol v správe Société Commerciale de l'Océanie, ktorá vysadením tisícov kokosovníkov pokryla približne 80% plochy suchej časti atolu. Spoločnosť však skrachovala a odvtedy atol niekoľkokrát zmenil vlastníka. V roku 1980 ním bol M. Madec, ktorý na ňom v roku 1982 vybudoval a dal do prevádzky približne 1 km dlhú pristávaciu dráhu. O rok neskôr sa atolom prehnali dva hurikány, Oroma vo februári a Ve'ena v apríli. Atol úplne spustošili.^[4]

Plantáž bola obnovená v roku 1985 a v roku 1991 ho odkúpila japonská spoločnosť.^[4]

Pri sčítaní v roku 2002 na ňom žilo asi 5 obyvateľov.^[4]

Atol je v súčasnosti majetkom Guya Lalibertého, zakladateľa spoločnosti Cirque du Soleil a vesmírneho turistu.^[5]

13. januára 2007 bol vládou Francúzskej Polynézie odhlasovaný rozpočet vo výške 900 miliónov frankov (cca 7,5 milióna €) na investíciu do projektu cestovného ruchu so zámerom vytvoriť turistický rezort na atole. Projekt je však odložený na neurčito.^[6]^[7]

Referencie

↑ Burney, James A chronological history of the discoveries in the South Sea or Pacific Ocean London, 1803, vII, p.326.
↑ Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
↑ ^a ^b ^c ^d Podrobný vedecký prieskum atolu [online]. [Cit. 2011-06-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-11 z originálu.
↑ Nukutepipi et ses requins^{[nefunkčný odkaz]} podľa La Dépêche de Tahiti z 22. mája 2010.
↑ Plán rezortu na Nukutepipi
↑ [1]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nukutepipi

Externé odkazy

Archív zoznamu atolov na OceanDots
Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nukutepipi na anglickej Wikipédii a Nukutepipi na francúzskej Wikipédii.

[1] Burney, James A chronological history of the discoveries in the South Sea or Pacific Ocean London, 1803, vII, p.326.

[Bonvallot-2] Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.

[3] Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.

[salvat-4] Podrobný vedecký prieskum atolu [online]. [Cit. 2011-06-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-11 z originálu.

[5] Nukutepipi et ses requins^{[nefunkčný odkaz]} podľa La Dépêche de Tahiti z 22. mája 2010.

[6] Plán rezortu na Nukutepipi

[7] [1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]