Oblievačka
Oblievačka (iné názvy: polievačka, kúpanie, kúpačka, kuparska) je zvyk (na Slovensku najmä na východe) spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou (alebo voňavkou) na Veľkonočný pondelok (a utorok). V niektorých oblastiach Európy (vrátane napr. juhozápadného Slovenska) je vždy spojená so šibačkou - preto pozri aj článok o šibačke.
Zvyky spojené s oblievaním na Slovensku
upraviťSlovenskom prechádza európska kultúrna hranica rozdeľujúca východné a západné zvyky, ku ktorým sa vzťahuje aj kúpanie a oblievanie. To sa zaraďuje k východnému Slovensku, kým šibanie je západoeurópskou tradíciou. Kúpanie vodou malo mladým ženám dievčatám zabezpečiť plodnosť, zdravie a krásu. Výraznejšie rozdiely v uplatňovaní týchto veľkonočných zvykov boli viditeľné do 50. rokov, potom sa začali zjednocovať.[1]
V niektorých oblastiach Slovenska (napr. na Ponitrí, na Kysuciach) mládenci začali s oblievačkou už vo Veľkonočnú nedeľu popoludní pokračujúc na Veľkonočný pondelok popoludní. Kupači boli pohostení zvyčajne mäsom, koláčmi, pálenkou a za odmenu dostávali od dievčat maľované vajíčka (kraslice) alebo peniaze. Pondelkové dopoludnie bolo ako oblievací čas vyhradené pre menších chlapcov. Kupači boli často sprevádzaní hudobníkmi. Na oblievanie používali mládenci na Ponitrí vlastnoručne zhotovené drevené striekačky.[2]:189
O veľkonočnom zvyku oblievania písal aj slovenský autor z 19. storočia Ján Kollár. V diele Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné :
Kúpanie sa deje v pondelok a v utorok veľkonočný; v pondelok oblievajú mládenci dievčatá, raz skromne ružovou vodkou zo skleničky, raz hojne obyčajnou vodou z veľkej nádoby. Niekde, najmä na dedinách dievku celú aj do studne, potoka alebo jazera hodia. … Oblievačka zdá sa byť tiež pohanskoslovanský pozostatok, ktorého cieľ a význam nevieme.[3]
S veľkonočnou oblievačkou je spájaná aj zábava, ktorá sa konala v pondelok večer. Usporadúvali ju mládenci za peniaze, ktoré dostali za oblievanie. Pozvané boli dospelé dievčatá a ich matky, ktoré prinášali „cesť“. Išlo o takzvanú poctu alebo česť pozostávajúcu z peňazí a jedla – väčšinou čerstvého chleba, slaniny, klobásy, vajíčok.[1] V prípade, že niektorá z matiek nepriniesla nič, stala sa terčom posmešných výkrikov typu cesť pýta jesť. Následne mládenci ponúkli matky pálenkou a tancovali s nimi v tanečnom kole.[2]:190
Tento spôsob polievania v poslednom období postupne zanikal. Dnes sa polieva iba menším množstvom vody, namiesto vedier sa používajú iba hrnčeky alebo fľaštičky. Do popredia sa dostáva polievanie parfumom alebo kolínskou vodou. Zmenil sa aj samotný význam veľkonočnej oblievačky a do popredia vystupuje skôr zábavná funkcia.[1]
Veľkonočné veršovačky
upraviťPočas veľkonočných zvykov šibania a oblievania chlapci recitovali veršovanky. Išlo o krátke ľudové básničky so súvisiacou tematikou. Odkazovali nielen na samotné polievanie, ale naznačovali aj formu odmeny v podobe jedla, veľkonočných vajíčok alebo peňazí. Na Myjave chlapci recitovali nasledovne:
| „ |
|
“ |
| – príklad veľkonočnej veršovačky z Myjavy[2]:190
| ||
Príkladom veršovačky oblasti Oravy sú nasledovné verše:
| „ |
|
“ |
| – príklad veľkonočnej veršovačky z Oravskej Lesnej.[2]:189
| ||
Oblievačka v utorok
upraviťVeľkonočný zvyk oblievania pokračoval v určitom zmysle aj v utorok. V tento deň sa situácia obrátila a dievčatá a mladé ženy oblievali mládencov, ktorých na ulici stretli. Pravidlom bolo, že išlo o mužov mladších ako päťdesiat rokov. Na rozdiel od mládencov, dievčatá v utorok nedostávali žiadnu odmenu.[2]:191
Referencie
upraviť- ↑ a b c Veľkonočný pondelok. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 293 – 294.
- ↑ a b c d e HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986. 246 s. (Korene; zv. 20.)
- ↑ [1] Ján Kollár: Národnie spievanky 1
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oblievačka
