Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

Zdobené kraslice

Kraslica (písanka, veľkonočné vajce, maľované vajce, červené vajce, križľané vajce, cifrované vajce) je zdobené slepačie, kačacie, husacie alebo iné vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej Noci. Kraslice sa vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec; zdobia sa celou radou techník, jednoduchým farbením, voskovou kresbou, batikovaním, leptaním, gravírovaním alebo polepovaním slamou. Kraslice môžu byť aj drevené.  Vajce je vo všeobecnosti symbol plodnosti a znovuzrodenia,[1] v kresťanstve symbolizujú kraslice aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych. Tento zvyk sa dá vystopovať až do Mezopotámie a Starovekého Egypta odkiaľ sa rozšíril prostredníctvom prvých kresťanov do Ruska a na Sibír a neskôr až do Európy.

Obsah

HistóriaUpraviť

 
Zdobené pštrosie vajce z Kartága. 

Zdobenie vaječných škrupín počas jarných rituálov je starobylý zvyk; v Afrike sa našlo 60 000 rokov staré gravírované pštrosie vajce.[2] V Starobylom EgypteMezopotámii či na Kréte sa vajcia spájali so smrťou a znovuzrodením ale aj s postavením panovníka; zdobené pštrosie vajcia alebo napodobeniny pštrosích vajec zo zlata a striebra boli umiestňované do hrobov starých Sumerov a Egypťanov v období približne 5 000 rokov p.n.l.[3] 

 
Veľkonočné vajíčko s krížom z gréckeho ortodoxného kláštora

Prvý kresťania farbili vajcia na červeno na pamiatku na Kristovu krv a jeho ukrižovanie.[4][5][6] V liturgickej knihe Rituale Romanum z roku 1610 prijala cirkev vajcia oficiálne ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša. Požehnávanie vajec sa však spomína už v oveľa starších textoch.

Vplyvný nemecký folklorista z 19. storočia Jacob Grimm predpokladá, že ľudová tradíciaveľkonočných vajec u germánskych národov pochádza z jarnej slávnosti germánskej bohyne Ēostre.

Zvyky a symbolikaUpraviť

 
Chorvátsky veľkonočný košík
 
Požehnanie veľkonočného jedla v Poľsku

ZvykyUpraviť

Niektorí kresťania spájajú pukliny a otvory vo veľkonočných vajciach s prázdnym hrobom Ježiša Krista.[7]

V pravoslávnej cirkvi  na konci Veľkonočnej vigílie požehnáva kňaz vajcia a rozdáva ich veriacim. V kresťanstve symbolizuje vajce aj zmŕtvychvstanie: hoci je spiace, je v ňom zapečatený nový život.

V Poľsku sa počas veľkonočnej slávnosti nazývanej Święconka požehnávajú vyzdobené košíky s vajíčkami a inými symbolickými potravinami.

V Grécku farbia ženy tradične vajcia cibuľovými šupami a octom na veľkonočný štvrtok. Tieto slávnostné vajíčka sú známe ako kokkina avga.[8] Vajíčka zafarbené na červeno sa zase ukladajú okolo tradičného veľkonočného chleba.[9][10]

 
Farbenie kraslíc
 
V Čechách a na Slovensku sa kraslice často vyzdobujú pomocou vosku. 

Kraslice na SlovenskuUpraviť

 
Kraslice ozdobené slamou.

História a tradícieUpraviť

Najstaršie kraslice na území Slovenska boli nájdené v slovanských hroboch zo 7.storočia. Kraslice ako predkresťanský symbol jarného oživenia si prispôsobila cirkev a v 12. storočí nariadila ich svätenie. Ženy a dievčatá pripravovali kraslice na Veľkonočný pondelok svojim šibačom alebo oblievačom ako dar lásky. Ozdobené vajíčka neboli určené iba oblievačom. Na strednom Slovensku bolo zvykom posielať ich krstným deťom predškolského veku. V oblasti Hontu, Novohradu a Gemeru dávali kraslice na hroby zomretých. V konfesionálne zmiešaných obciach na východnom Slovensku sa vyskytol zaujímavý zvyk, kedy rímskokatolícke rodiny obdarovali gréckokatolícke pri príležitosti Veľkej noci „paskou“ a tie sa im tento dar na svoju Veľkú noc o dva týždne odplatili[11]

DekorácieUpraviť

Obetný či obradový účinok kraslíc znásobovalo farbenie a zdobenie. Najjednoduchší spôsob bolo uvariť vajíčko v cibuľových šupkách alebo odvaroch z rôznych rastlín. Okrem farbenia sa na Slovensku vyvinuli rozmanité techniky výzdoby[12]:

  • Batikovanie – najrozšírenejšia a najstaršia technika na Slovensku, na vajce sa nanesie vosk, vajíčko sa ponorí do farby, po vybratí sa vosk teplom odstránil. Miesta pokryté voskom zostanú nezafarbené a tvoria vzor;
  • Maľovanie voskom – reliéfny vzor vytvorený bielym alebo farebným voskom;
  • Vyškrabovanie – vzor vzniká mechanickým odstraňovaním farby z povrchu vajíčka;Leptanie – zo zafarbeného vajíčka sa odkrýva pôvodná farba vaječnej škrupiny, využívajú sa na to prírodné leptadlá - ocot, voda z kyslej kapusty, kyselina dusičná alebo chlorovodíková;
  • Oblepovanie – povrch vajíčka sa oblepuje sietinou, slamou, v posledných rokoch bavlnkami alebo prírodnými semienkami.
  • Odrôtovanie - dekor sa vytvára prepletaním drôtu;
  • Okúvanie – ojedinelá a vzácna technika, na škrupinu sa pripevňujú kovové prvky pomocou kovových nitov s hlavičkou.

Okrem tradičných techník sa v súčasnosti používajú aj novodobé techniky výzdoby: perforovanie – dierkový vzor vytvorený malou vŕtačkou alebo okrúhlym pilníkom, často sa kombinuje s voskom; maľovanie - maľovanie fixkami, pastelmi, olejovými, akrylovými alebo temperovými farbami. 

Na krasliciach prevládal geometrický a lineárny ornament, neskôr rastlinný ornament s bohatou škálou kvetov, vetvičiek, lístkov a úponkov. Ojedinele sa vyskytovali vtáčie a figurálne motívy. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými nápismi alebo veršíkmi ľúbostného charakteru. Okrem nápisov sa na krasliciach vyskytuje datovanie. ("Gulaj sa vajičko gulaj, symbolom si sviatkoch jari, v každom dome dvere otvoria ti rádi."). Kraslicami sa ozdobovalo aj letečko. Vývinom sa stávali kraslice čoraz ozdobnejšie. V súčasnosti sa kraslice uplatňujú najmä v podobe dekoratívneho predmetu v období veľkonočných sviatkov. 

ReferencieUpraviť

  1. David Leeming. The Oxford Companion to World Mythology. [s.l.] : Oxford University Press, 2005. Dostupné online.
  2. Egg Cetera #6: Hunting for the world’s oldest decorated eggs | University of Cambridge [online]. Cam.ac.uk, 2012-04-10, [cit. 2013-03-31]. Dostupné online.
  3. Treasures from Royal Tombs of Ur By Richard L. Zettler, Lee Horne, Donald P. Hansen, Holly Pittman 1998 pgs 70-72
  4. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 9781440836596.
  5. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  6. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  7. . Dostupné online.
  8. . Dostupné online.
  9. . Dostupné online.
  10. Red and Butter, Martha Stewart magazine
  11. HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok o zvykoch nášho ľudu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986.
  12. CHLUPOVÁ, Anna. Kraslice. 1. vyd. Bratislava : Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2003. ISBN 80-88852-25-0.

Iné projektyUpraviť