Opaľovanie (slnenie)

Opaľovanie (opálenie) alebo slnenie je činnosť, pri ktorej je pokožka vystavovaná ultrafialovému žiareniu s cieľom stmavniť ju. Najčastejším spôsobom je prirodzené opaľovanie na priamom slnku, zvyčajne na plážach, pri bazénoch alebo v parkoch. Popri tom sa na opaľovanie využívajú aj soláriá, ktoré sú vybavené umelým žiaričom ultrafialového žiarenia, tzv. „horským slnkom“. Nadmerné opaľovanie spôsobuje ľahké popáleniny a môže podnietiť rakovinu kože. Riziko hrozí najmä pri pobyte na slnku počas obeda a skorého poobedia, ale aj v prípade použitia solárií. Veľmi negatívnym javom v tejto súvislosti je tanorexia, psychická porucha, pri ktorej sa subjekt vystavuje nadmernému slnečnému žiareniu s presvedčením, že je jeho pokožka príliš bledá.

Opaľujúca sa žena pri bazéne

Kultúra

upraviť

Európa a Amerika

upraviť
 
Claude Monetova maľba Dáma s parazolom zachycuje módu 19. storočia súvisiacu so zabraňovaním opálenia

Uprednostňovanie opálenej pokožky sa odlišuje v rôznych historických obdobiach a v rôznych kultúrach sveta. V Európe a Amerike 20. rokov 20. storočia sa opálenie považovalo za nežiaduce, lebo bolo stotožňované s ľuďmi nižších vrstiev, ktorí obvykle pracovali vonku. Z tohto dôvodu vyššia spoločnosť uprednostňovala konzervatívne oblečenie. U žien sa to prejavovalo napr. nosením dlhých sukní, dlhých rukávov, klobúkov či šatiek a taktiež nosením ľahkých slnečníkov, tzv. „parazolov“. Tento trend však nabral opačnú tendenciu a v súčasnosti sa v týchto regiónoch sveta považuje opálenie pokožky za istú súčasť módy. S tým súvisí postupný nástup dvojdielnych plaviek.

V súvislosti s týmto sa viditeľné bledé miesta na pokožke, ktoré vznikli pri neopálení celej viditeľnej časti tela, obvykle považujú za neestetický a nevítaný jav. Tento spoločenský názor je zastávaný hlavne u žien, dôvodom čoho sú časté odevy odkrývajúce plecia, dekolt alebo chrbát (top, spoločenské šaty). Preto je stále obvyklejšie opaľovanie s odhaleným poprsím. Konzervatívnejším spôsobom je vyzliecť vrchný diel plaviek ležiac na bruchu, tak aby neboli psia priamo viditeľné, príp. sa odkrýva aj zadok či jeho vrchná časť. Predná časť tela sa doopaľuje v bikinách, pokiaľ možno čo najmenších, ale v rámci spoločenských noriem. Takýto spôsob opaľovania je tolerovaný aj na bežných plážach.

 
Opaľovanie bez hornej časti plaviek

Niektoré ženy ale preferujú opaľovanie s odhalenou hruďou aj ležiac na chrbte, prípadne sa možno stretnúť s opaľovaním v úplnej nahote. Obvykle sa tento spôsob opaľovania vykonáva na nudistických plážach, kde to spoločenské konvencie dovoľujú, v odľahlejším a menej navštevovaných častiach pláži alebo na súkromnom pozemku (pri bazéne, na dvore). Len málo prípadov opaľovania v nahote sa vyskytuje v bežnom prostredí, lebo obvykle vyvoláva spoločenské pohoršenie a v niektorých krajinách je považované za priestupok či trestný čin. V legislatíve Slovenskej republiky je vzbudzovanie verejného pohoršenia definované ako priestupok proti verejnému poriadku.

Opačným prístupom k zabráneniu bledých miest na pokožke je čo nosenie odevu pokrývajúceho čo najväčšiu časť tela, ale zároveň by mal byť dostatočne priedušný, v prípade vysokých teplôt. Tento prístup je však ojedinelý a vyskytuje sa hlavne u mužov.

Východná Ázia

upraviť

Opačný postoj k opaľovaniu je vo východoázijskej kultúre, kde je uprednostňovaná čo najsvetlejšia pokožka, predovšetkým u žien. V japonskej to bolo súčasťou dogmy, že Japonci sa vzhľadom najviac podobajú na Európanov a preto sú nadradeným spomedzi ázijských národov. V týchto krajinách je vysoký dopyt po krémoch bieliacich pokožku. Nosenie slnečníkov je tu bežným javom.

Externé odkazy

upraviť

Iné projekty

upraviť