Orechovo (Čepelare)

Orechovo (bulh. Орехово) je dedina v pohorí Rodopy v okrese Čepelare v Smoľanskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Orechovo
Орехово
dedina
pohľad na dedinu Orechovo z okolitých kopcov
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Smoľan (oblasť)
Okres Čepelare
Nadmorská výška 700 - 999 m n. m.
Súradnice 41°52′00″S 24°37′00″V / 41,8666611°S 24,6166706°V / 41.8666611; 24.6166706
Rozloha 57,036 km² (5 704 ha)
Obyvateľstvo 159 (2013)
Hustota 2,79 obyv./km²
PSČ 4877
Tel. predvoľba 03053
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Dedina Orechovo sa nachádza v južnom Bulharsku v Smoľanskej oblasti v západnej časti pohoria Rodopy.[1] Miesto sa nachádza v povodí rieky Orešica[1][5] na jej ľavom strmom brehu v nadmorskej výške od 700 do 999 m.n.m. na severovýchodných svahoch vrchu Persenk (bulh. Персенк), ktorý je najvyšším vrchom tejto časti pohoria Rodopy, ktorá sa nazývá Čepnatica (bulh. Чернатица).[5][2][6][3]

Deina leží približne 60 km juhozápadne od Plovdivu, 60 km severne od Smoľanu, 10 km západne od dediny Chvojna a približne 25 km severne od okresného mesta Čepelare.[1][7][6][8] Od hlavného mesta Sofie je dedina vzdialená približne 200 km a od Asenovgradu približne 40 km juhozápadne. Do dediny vedie asfaltová cesta z 10 km vzdialenej dediny Chvojna, ktorá leží na hlavnej ceste spájajúcej Asenovgrad so Smoľanom.[9][7][6][8]

Charakteristika a dejiny upraviť

V období antiky na území dnešného Orechova stávala rímska osada[1][5], ale na základe archeologických nálezov sa predpokladá, že územia bolo už predtým obývané tráckymi kmeňmi, ktoré sa tu zaoberali ťažbou medi a striebra a ich zpracovaním. Najstarším zachovným nájdeným predmetom je trácka minca z 1. storočia.[5][2]

Dnešná dedina je stará niekoľko stoviek rokov[1][5][2], ale nie je presne jasné, kedy bola založená. Prvýkrát je spomenutá v osmanských registroch z roku 1576.[3]

V Orechove pôsobí miestny folklórny súbor.[4]

Služby upraviť

V dedine sa nachádza niekoľko menších obchodov so základným tovarom a v mnohých domoch sa ponúka možnosť ubytovania. Celkovo sa môže v Orechove ubytovať približne 100 návštevníkov.[6][8] V dedine sa nachádza aj turistické informačné centrum.[4]

Pamiatky upraviť

Najvyznamnejšou pamiatkou v obci je chrám Sv. Nedele (bulh. Църквата "Св. Неделя") postavený v roku 1882, ktorý má, rovnako ako viacero stavieb v dedine, priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[8]

Stavby dedine sú z veľkej časti typické pôvodné rodopské kamenné domy z 19. storočia, čo dáva Orechovu jedinečný historický ráz.[8]

V okolí dediny sa nachádza pomerne veľké množstvo kaplniek, je ich celkovo viac ako 20.[9][6][8][3]

Prírodné pamiatky v okolí[1][5][2][9][7][6][3][4] upraviť

Okolie dediny je vďaka svojej polohe v srdci pohoria Rodopy bohaté na prírodné pamiatky. Medzi najdôležitejšie z nich patria napríklad:

  • Čudnite mostove (bulh. Чудните мостове) - prírodný skalný fenomén
  • Čeloveška peštera (bulh. Человешка пещера) - jaskyňa v ktorej bola počas obdobia osmanskej nadvlády ubitá a upálená väčšia časť obyvateľstva obce
  • Vodopád Skakaloto (bulh. Скакалото) - menší vodopád, ktorý leží približne 2 km od dediny
  • Vodopád Duplevo (bulh. Дуплево) - vodopád na rovnomennom mieste v tesnej blízkosti dediny (nachádza sa na skalnom prahu nad ňou), pod vodopádom sa nachádza jaskyňa Goľamata dupka (bulh. Голямата дупка)

V okolí dediny, alebo priamo cez ňu prechádza aj pomerne veľké množstvo turistických trás.[9][7][8]

Zaujímavosti upraviť

  • V okolí dediny sa nachádza veľké množstvo jaskýň. V časoch osmanskej nadvlády, predovšetkým pri nájazdoch tureckých oddielov, mnohé slúžili miestnym dievčatám ako úkryt pred nájazdníkmi. Ako pripomienka týchto čias sa tu do dnešného dňa zachovali mená jaskýň ako napríklad Kerina dupka (bulh. Керина дупка), teda v doslovnom preklade Kerina diera, Dankina dupka (bulh. Данкина дупка), alebo Marijkina dupka (bulh. Марийкина дупка).[5][2]
  • Dedinou prechádza najdlhšia pešia turistická trasa na území Bulharska, ktorá sa začína v neďalekej dedine Chvojna a končí v gréckom Stavroupoli.[5][2][9][3]
  • V antických časoch viedla pohorím Rodopy približne 15 km južne od dediny rímska cesta, ktorej zvyšky sa dochovali dodnes.[1]
  • Dedina je obľúbeným miestom pre tzv. agrárny turizmus.[4]

Galéria upraviť

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť