Osmanské vojny v Európe
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (31. 8. 2020) |
Osmanské vojny v Európy boli série vojenských konfliktov medzi Osmanskou ríšou a rôznymi európskymi štátmi, ktoré sa datujú od konca stredoveku do začiatku 20. storočia.
Prvé konflikty sa začali počas byzantsko-osmanských vojen, ktoré sa konali v Anatólii na konci 13. storočia, pred vstupom do Európy v polovici 14. storočia, po ktorom nasledovali bulharsko-osmanské vojny a srbsko-osmanské vojny, ktoré sa začali v polovici 14. storočia. Väčšinu tohto obdobia charakterizovala osmanská expanzia na Balkán.[1][2]
Osmansko-benátske vojny trvali štyri storočia, počnúc rokom 1423 a trvajúcimi až do roku 1718. Toto obdobie bolo svedkom pádu Negroponte v roku 1470, pádu Famagusty (Cyprus) v roku 1571, porážky osmanskej flotily pri bitke pri Lepante v roku 1571 (v tom čase najväčšej námornej bitky v histórii), pádu Candie (Kréta) v roku 1669, benátskeho dobytia Morey (Peloponéz) v 80. rokoch 17. storočia a jeho strata opäť v roku 1715. Ostrov Korfu pod benátskou vládou zostal jediným gréckym ostrovom, ktorý nebol dobytý Osmanmi.[3]
Na konci sedemnásteho storočia sa európske sily začali konsolidovať proti Osmanom a formovali Svätú ligu, čím získali mnoho osmanského územia počas Veľkej tureckej vojny v rokoch 1683 - 1999. Osmanské armády sa napriek tomu dokázali udržať proti európskym rivalom až do druhej polovice osemnásteho storočia.[4] V 19. storočí boli Osmani konfrontovaní s povstaním od svojich srbských (1804 - 1817) a gréckych (1821 - 1832) poddaných. Dialo sa to v čase rusko-osmanských vojen, ktoré tiež destabilizovali ríšu. Ku konečnému ústupu osmanskej nadvlády došlo pri prvej balkánskej vojne (1912 - 1913), po ktorej nasledovalo podpísanie Sèvreskej zmluvy na konci prvej svetovej vojny.
Vznik a rast Osmanov (1299 - 1453) upraviť
Byzantská ríša upraviť
Po údere do oslabenej Byzantskej ríše v roku 1356 (alebo v roku 1358 - sporný z dôvodu zmeny byzantského kalendára), pri ktorom získala Gallipoli ako základ pre operácie v Európe, začala Osmanská ríša svoju expanziu na západ na európsky kontinent v polovici 14. storočia.
Konštantínopol padol v roku 1453 po bitke pri Varne (1444) a druhej bitke na Kosovom poli (1448).
Zostávajúce grécke štáty padli v roku 1461.
Bulharská ríša upraviť
V druhej polovici 14. storočia Osmanská ríša pokračovala v postupe na sever a západ na Balkáne, a po bitke pri Marice v roku 1371 si úplne podriadila Tráciu a veľkú časť Macedónska. Sofia padla v roku 1382, nasledovalo hlavné mesto druhej bulharskej ríše Tarnovgrad v roku 1393 a severozápadné zvyšky štátu po bitke pri Nikopolise v roku 1396.
Referencie upraviť
- ↑ MACFIE, A.L.. The Eastern Question 1774–1923 [online]. 2014-07-30, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online. DOI:10.4324/9781315841946
- ↑ ΛΑΟΎΡΔΑΣ, Βασ.. L. S. Stavrianos, The Balkans since 1453. Μακεδονικά, 1960-01-01, roč. 4, čís. 1, s. 584. Dostupné online [cit. 2020-05-17]. ISSN 2241-2018. DOI: 10.12681/makedonika.740.
- ↑ Development Activity Leadership and Geographic Areas in Spain [online]. ERES, 1999-06-22, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online. DOI:10.15396/eres1999_154
- ↑ AKSAN, VIRGINIA H.. Ottoman wars, 1700-1870 : an empire besieged. Harlow, England : Longman/Pearson, 2007. (1st ed.) Dostupné online. ISBN 0-582-30807-0.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman wars in Europe na anglickej Wikipédii.