Papajvŕšok
Papajvŕšok[1][2] alebo Papaj vrch[3] (616,0 m n. m.[4]) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Skýcov, približne 12 km juhovýchodne od Partizánskeho.[3]
| Papajvŕšok | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Zlaté Moravce |
| Obce | Skýcov, Hostie |
| Časť | Skýcovská vrchovina |
| Pohorie | Tribeč |
| Podcelok | Rázdiel |
| Povodie | Žitava |
| Nadmorská výška | 616,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°31′12″S 18°27′59″V / 48,5201°S 18,4665°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rázdiel a časti Skýcovská vrchovina.[5] Vrchol leží na území Nitrianskeho kraja, v okrese Zlaté Moravce a na hranici katastrálnych území obce Skýcov a Hostie.[1]
Opis upraviť
Papajvŕšok[2] je na mapách uvádzaný aj ako Papaj vŕšok[4] alebo Papaj vrch[3]. Masív je pomerne rozsiahly a na severozápade je plytkým sedlom prepojený na Rázdiel (687 m n. m.). Severovýchodne leží Hrubý vrch (735 m n. m.) a Veľká Ostrá (745 m n. m.), východne ležia Lámaniny (730 m n. m.), juhozápadne Kruh (581 m n. m.) a západne vrch Bralá (557 m n. m.).[2] Vrch patrí do povodia rieky Žitava, kam zo severnej a východnej časti odvádza vodu Blaškov potok, západné svahy odvodňuje Chudý potok, oba smerujúce do Hostianskeho potoka. Najbližšími sídlami sú juhozápadne ležiaci Skýcov, na juhu Jedľové Kostoľany, západným smerom Veľký Klíž, severným Radobica a na východe ležiace Veľké Pole.[3]
Výhľady upraviť
Ťažbou veľmi poznačený vrch pokrýva z veľkej časti mladý porast, umožňujúci dobrý rozhľad. Viditeľné sú predovšetkým okolité vrchy Tribeča, susedný Vtáčnik, Pohronský Inovec, časť Podunajskej pahorkatiny a v diaľke nezriedka i časť Strážovských vrchov.[6]
Prístup upraviť
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia. V oblasti vedú lesné cesty, prepojené na západne vedúcu cestu II/511 zo Skýcova do Partizánskeho.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ a b c Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.