Plazská
Plazská (pred 2012 aj Palaska alebo Paláska)[1][2] je potok na Gemeri na území obce Dražice v okrese Rimavská Sobota. Je to pravostranný prítok Dražického potoka v povodí Slanej; má dĺžku 3,3 km. Je vodným tokom VII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-31-03-127.
| Plazská | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Obce | Zacharovce, Dražice |
| Prameň | |
| - poloha | Zacharovce, Rimavská kotlina, Valická pahorkatina |
| - výška | 366 m |
| - súradnice | 48°25′26″S 20°03′08″V / 48,423978°S 20,052106°V |
| Ústie | Dražický potok, |
| - poloha | Dražice, Rimavská kotlina, Valická pahorkatina |
| - výška | 226 m |
| - súradnice | 48°26′07″S 20°05′15″V / 48,435201°S 20,087370°V |
| Dĺžka | 3,3 km |
| Rád toku | VII. |
| Hydrologické poradie | 4-31-03-127 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Vodný tok Plazská pramení v nadmorskej výške 366 m n. m. na území obce Zacharovce v blízkosti obecnej hranice medzi obcami Dražice a Zacharovce v okrese Rimavská Sobota. Pramení na juhozápadnom svahu Veľkého vrchu (517,4 m n. m.), na vrchole ktorého je vysielač (rádioreleová stanica). Pramení a preteká geomorfologickými jednotkami: celkom Juhoslovenská kotlina, podcelkom Rimavská kotlina a časťou Valická pahorkatina.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie východným smerom na území obce Zacharovce tesne sledujúc v dĺžke 400 m obecnú hranicu medzi Dražicami a Zacharovcami, po opustení obecnej hranice sa stáča smerom na SV a pokračuje územím obce Dražice najprv lesným priestorom, ďalej tečie v blízkosti hranice medzi lesom Dolný les a ornou pôdou Driek, neskôr pokračuje ornou pôdou orámovaný pásom stromovej príbrežnej vegetácie vytvárajúc v rovinatom priestore meandrovité zákruty. Pred zaústením do Dražického potoka preteká ornou pôdou Veľký diel, kde križuje poľnú cestu. Potok v svojom priebehu priberá postupne tri ľavostranné prítoky. V dolnej rovinatej časti bol pôvodný kľukatý tok Plazskej v dvadsiatom storočí z väčšej časti umelo narovnaný, kanalizovaný. Ústi v nadmorskej výške 226 m n. m. do Dražického potoka, ktorý ďalej vteká do rieky Blh a ten je prítokom Rimavy.
Podrobný pohľad na pôvodný meandrovitý tvar vodného toku Plazská aj v jeho dolnej časti ešte pred umelým zásahom vyrovnávania potoka poskytuje pôvodná katastrálna mapa zo 4. štvrtiny 19. storočia.
Pôvod názvu upraviť
Geografický názov Plazská bol motivovaný charakteristickým meandrovitým, kľukatým, plazivým tvarom potoka v dolnej polovici toku pripomínajúcim pohyb hada. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Plazská voda → Plazská; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol názov Plazská podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovanný do podoby → Palaszka; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Palaska/Paláska;[3] názvoslovná autorita v roku 2012 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala podobu → 'Plazská.
Podobnú motiváciu pomenovania toponyma má aj geografický názov Plazno, potok v obci Tŕnie v okrese Zvolen, a geografický názov Plazov,[4] pomenúvajúci silné rameno vytekajúce z Malého Dunaja a smerujúce na sever k Ivanke pri Dunaji a k Bernolákovu v hornej časti Žitného ostrova, ktoré už v stredoveku zaniklo. Etapy historického vývoja toponyma Plazov i toponyma Plazská v zmiešanom slovensko-maďarskom jazykovom prostredí sú si veľmi podobné.
Referencie upraviť
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1734/2012 zo dňa 19.3.2012 o štandardizácii 18 názvov vodných tokov z územia Slovenskej republiky. Spravodajca ÚGKK SR, 2012, ročník 44, čiastka 2, s. 16. Dostupné online [1] (cit. 2021-04-03).
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [2] (cit. 2021-04-19).
- ↑ SIČÁKOVÁ, Ľuba: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov, Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. 1996. 108 s. S. 62, ISBN 80-88697-24-7.
- ↑ VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí : (príspevok k etnogenéze Slovákov). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 180 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 17.