Portál:Politika/Odporúčaný článok/06 2006
Berlínsky múr bol najznámejším symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka a celej Európy. Rozdeloval od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 mesto Berlín na východnú časť patriacu do východoeurópskeho, socialistického bloku a západnú časť patriacu do západoeurópskeho, demokratického bloku. Múr mal celkovú dĺžku 165 km.
Pozadie upraviť
Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Postupne dochádzalo k zvyšovaniu napätia medzi mocenskými blokmi. V roku 1949 bola na území západných okupačných zón založená Nemecká spolková republika (NSR) a onedlho na území sovietskej okupačnej zóny Nemecká demokratická republika (NDR), sovietsky sektor Berlína sa stal jej hlavným mestom.
Stavba múru upraviť
Od roku 1949 do 1961 územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov, z veľkej časti odborníci s dobrým vzdelaním. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde hranica prebiehala stredom mesta a nebola tak kontrolovateľná. Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností previesť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. V noci z 12. augusta na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a NSR, čo upevnilo nepriepustnosť hraníc medzi štátmi Varšavskej zmluvy a okolitými štátmi. Tieto hranice sa aj z toho dôvodu označujú ako „železná opona“.
Obete upraviť
Aj po vybudovaní múru tam dochádzalo k dramatickým pokusom o útek. Východonemecký režim bránil svojim občanom opustiť republiku aj použitím strelných zbraní. Počas 28-ročnej existencie Berlínskeho múru tu pri pokuse o útek zomrelo najmenej 238 občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechala zranených niekoľko hodín v oblasti strážnych pásov bez pomoci ležať. K prvému známemu prípadu zastrelenia utečenca došlo 24. augusta 1961, poslednou obeťou bol vtedy 22-ročný Chris Gueffroy, ktorý zomrel na berlínskom múre pri ceste za slobodou 5. februára 1989). Bolo to iba pred 17 rokmi, 9 mesiacov pred pádom múra. Dnes by mal Chris Gueffroy 37 rokov.