Prúdy (časopis)

Prúdy bol mesačník, ktorý vychádzal v Bratislave od roku 1909. Časopis vychádzal v Bratislave desaťkrát do roka. Bol to literárny časopis, ktorý vydával Fedor Houdek. Zanikol v júni 1938.

Titulný list časopisu Prúdy.

Dejiny

Po zániku časopisu Hlas vychádzal Slovenský obzor – Mesačná revue, ktorú v Budapešti raz do mesiaca vydával a redigoval Anton Štefánek v rokoch 1907 – 1908. Noviny a časopisy, vychádzajúce po zániku Hlasu však nevedeli nahradiť nedostatok politickej revue v slovenskom živote. Preto aj došlo roku 1909 na porade slovenskej mládeže v Martine k dohode, vydávať mládežnícky mesačník „revue mladého Slovenska“, zvaný Prúdy, ktorý vychádzal desať ráz do roka v Ružomberku z kníhtlačiarne Jána Páričku v rokoch 1910 – 1914. Programom tohto časopisu bolo písať “od mládeže, o mládeži, pre mládež".

Prúdy, podľa programového úvodníka prvého čísla, mali byť voľnou tribúnou, prístupnou celej slovenskej mládeži, v ktorej každý mal právo zmerať svoje sily. Redakcia teda sľubovala uverejňovať články od príslušníkov rozličných politických a stavovských skupín, pravda za podmienky, že budú podané primeraným spôsobom a že ich autori budú znášať aj odlišné mienky iných spisovateľov. V skutočnosti sa však Prúdy dosť diferencovali od názorov klerikálov a stali sa orgánom pokrokovej liberálnej mládeže – mladých hlasistov – nazvaných príznačne podľa tejto revue prúdistami.

Nový časopis mal predovšetkým spájať slovenských študentov a vzdelancov žijúcich v Pešti, v Prešporku, v Kluži, Martine, Tisovci, v Prahe a inde. Hlavnú pozornosť mal venovať vzdelanej mládeži preto, aby ona potom šírila “slovenskú myšlienku v ostatnom ľude”. Úlohou Prúdov, ako sa hovorí v úvodníku ich prvého čísla, bolo rozvíriť, rozprúdiť stojaté vody slovenského národného života, v prvom rade života mládeže. Formálne sa program Prúdov nelíšil od Hlasu. Medzi požiadavky prúdistov patrilo odstránenie národnostného útlaku, spriemyselnenie krajiny, zavedenie všeobecného hlasovacieho práva, rozdelenie nadmerných cirkevných statkov, ale predovšetkým spolupráca s českým národom. Väčšina prúdistov po roku 1918 prešla do agrárnej strany, ktorá patrila medzi vedúce buržoázne politické strany v predmníchovskej Československej republike.

Prúdy spočiatku vydával a redigoval Výbor mládeže. V prvom ročníku boli v ňom: Ivan Markovič, Bohdan Pavlů a Vladimír Roy. Za redakciu zodpovedal Alexander Klimáček. V druhom ročníku Prúdov do ich redakčného výboru pribudol ešte Martin Rázus, pričom ich zodpovedným redaktorom sa stal dr. Ján Medvecký. V treťom ročníku bol zodpovedným redaktorom dr. Miloš Vančo, v nasledujúcom dr. Ivan Markovič a Karol Hušek. Časopis vydával postupne Výbor mládeže, Vydavateľské družstvo a od 7. čísla II. ročníka (r. 1910 – 11) Nakladateľské družstvo Novina. Posledný ročník Prúdov (r. 1914) sa stal aj orgánom starších hlasistov. Pravda, vtedy vyšlo iba osem čísel časopisu. 9. a 10. číslo s dátumom júl-august 1914 vyšlo až roku 1919. Prúdy začali vychádzať v náklade 550 exemplárov, pričom mali 447 odberateľov. Neskoršie sa ich náklad zvýšil na 650 exemplárov, pričom mali 517 odberateľov.

Medzi dopisovateľov Prúdov patrili: Ivan Houdek, Ivan Krasko, Neresnický, (pseudonym Juraja Slávika) Jozef Maliak, Fr. Frýdecký, Ján Hálla, Fedor Houdek, Ľudovít Medvecký, Ján Párička, Vladimír Roy, dr. Vavro Šrobár, Anton Štefánek, Milan R. Štefánik, F. Táborský, dr. Jozef Uram, Samuel Zoch. Medzi najvýznamnejších spolupracovníkov Prúdov sa počíta František Votruba, ktorý rozhodujúcou mierou vplýval predovšetkým na kultúrnu líniu časopisu v súlade s požiadavkou, aby časopis mohol “podávať obraz života slovenského mladého sveta, dnes roztrateného a spoločne málo šíriaceho" – ako sa to hovorí v úvode ich prvého čísla. Votruba sa snažil o zachovanie demokratickej línie časopisu.

Aj tematické rozvrstvenie materiálu v Prúdoch pripomínalo Hlas – úvodníky, beletristické príspevky, Obzory: literárny, umelecký, obzor mládeže, sociálny a hospodársky, školský i kultúrny. Bola tu tiež rubrika zostavená z listov dopisovateľov, referáty a pod. Teda Prúdy boli nielen literárnou, ale aj politickou, hospodárskou a kultúrnou revue.

Prúdy pre svoje liberálne zameranie boli vystavené útokom cirkvi, ktorá ich prostredníctvom Cirkevných listov ostro odsudzovala a výsmešne ich redaktorov nazývala “pokrokármi", “polovičiarmi" a “zradcami". Najvýznamnejšou rubrikou Prúdov bola beletristická. Tu sa stretávame s ukážkami prekladov zo svetovej literatúry (Dostojevskij, Lermontov, Lagelöfová a pod.), pričom v Obzore literárnom sa objavovali nielen recenzie kníh slovenských, ale aj zahraničných autorov, pokiaľ sa dotýkali Slovenska a Slovákov. (Scotus Viator: Národnostná otázka v Uhorsku; László Goldis: A nemzeti kérdésröl atď.)

Cenným bol tiež Obzor mládeže, ktorý prinášal pravidelné správy zo študentského života Slovákov, ale aj informácie o podujatiach kolegov v ostatnej Európe. Prúdy, rovnako ako predtým Hlas, propagovali politiku tzv. českých realistov, aj učenie Tomáša G. Masaryka. Stavali sa tiež polemicky proti Slovenskej národnej strane, proti jej oficiálnym tlačovým orgánom i proti Hurbanovi-Vajanskému. Časopis však mal výrazný národnoobranný a protimaďarský charakter. Okrem iného kritizoval napr. maďarský náučný slovník Veľký lexikón Pallasa, ktorý venoval Slovákom len 32, aj to podceňujúcich riadkov, kým Cigáňom 474 riadkov, Eskimákom 119, Hottentotom 42, Kanibalom 27 a Negrom 28 riadkov.

Redakcia venovala pozornosť aj prinášaniu informácií zo života českého, ruského, slovinského, poľského a bulharského (Obzor slovanský). S veľkou pozornosťou sledovala činnosť Československej jednoty, zjazdy českej študujúcej mládeže, účinkovanie českých kultúrnych spolkov – Museum kráľovstva českého, Ústredie Matice školskej a pod. Prúdy sústavne presadzovali a propagovali pokrokové tradície československej spolupráce z hľadiska potrieb liberálneho meštiactva. V porovnaní s vtedajším cirkevným časopisectvom i tlačou Slovenskej národnej strany, predstavujú po tejto stránke pokrok.

Prúdy boli typickou literárnou a odbornou revue, určenou pre inteligenciu, ktorá nemohla medzi ľud preniknúť. Preto aj 16. októbra 1912 sa hlasisti na súkromnej porade v Žiline rozhodli od roku 1913 v Ružomberku vydávať “časopis pre vzdelanie slovenského ľudu", zvaný Nové časy. Bol to mesačník, ktorý v rokoch 1913 – 1915 redigoval Andrej Devečka a dr. Vavro Šrobár, ktorý mal na starosti hlavne ich “vedeckú časť", pričom “zábavná časť" zostala na starosti Františka Votrubu. Časopis zanikol v druhom roku svojej existencie pre nedostatok spolupracovníkov a pre ťažkosti spôsobené vojnovými pomermi. Nové časy mali však malú publicitu preto, lebo nenašli cestu k slovenským roľníkom a robotníkom, a tak sa ani nestali skutočným ľudovýchovným časopisom.

Redaktori

• zodpovedný redaktor Juraj Slávik, František Votruba, František Kaláč
• redaktor František Kaláč, Fedor Houdek, Štefan Janšák, Anton Štefánek
• Redaktori do roku 1918: Výbor mládeže: Ivan Markovič, Bohdan Pavlů, Vladimír Roy, zodp. Alexander Klimáček
• Redakčný výbor do roku 1918: Martin Rázus, J. Medvecký, Bohdan Pavlů, Miloš Vančo, Juraj Slávik, Karol Hušek, Andrej Devečka, J. Hamžalík, František Votruba, Michal Ružek

Redaktorský kruh

Časopis mal široký okruh redaktorov. Za viac ako 15 rokov to boli títo:

Zoznam redaktorov Prúdov po 1918: Ján Botto, Jan Halla, Igor Hrušovský, Štefan Janšák, Ivan Markovič, Bohdan Pavlů, Anton Štefánek, František Votruba, František Kaláč, Bohumil Haluzický, Juraj Slávik, Karol Hušek, Pavel Bujnák, Alžbeta Göllnerová, Ján Vladimír Ormis, Ludvík Kűhn, František Václav Peřinka, Rudolf Procházka, Elo Šándor, Svätopluk Štúr, J. Zatloukal, Mir. Huska, K. Hušek, M. Pišút, J. Šujan, Daniel Rapant.

Periodicita

• 1909/10 - roč. I. - 10 čísiel - 296 s.
• 1910/11 - roč. II. - 10 č. - 428 s.
• 1911/12 - roč. III. - 10 č. - 400 s.
• 1912/13 - roč. IV. - 10 č. - 440 s.
• 1913/14 - roč. V. - 10 č. - 572 s. (číslo 1 a 2 vyšlo r. 1913, č. 3 - 8 vyšlo r. 1914 a č. 9/10 s dátumom júl-august 1914 vyšlo r. 1919)
• 1922 - roč. VI. - 10 čísiel - 668 s.
• 1923 - roč. VII. - 10 čísiel - 523 s.
• 1924 - roč. VIII. - 10 čísiel - 608 s.
• 1925 - roč. IX. - 10 čísiel - 592 s.
• ...
• 1930 - roč. XIV. - 10 čísiel - 656 s.
• ...
• 1935 - roč. XIX. - 10 čísiel - 632 s.
• 1936 - roč. XX. - 10 čísiel - 624 s.
• 1937 - roč. XXI. - 10 čísiel - 656 s.
• 1938 - roč. XXII. - 6 čísiel - 400 s.

Časopis v elektronickej podobe

• Prúdy - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Zdroj

• PRÚDY. In: Bibliografia slovenských a inorečových novín a časopisov z rokov 1919 - 1938. Zost. Kipsová et al. Martin : Matica slovenská, 1968. 1074 s.