Preprint je vo vedeckej komunikácii rukopis vedeckého článku, ktorý bol zverejnený pred podaním na redakčné posúdenie, ale ešte neprešiel recenzným hodnotením časopisu.[1] Z preprintu spravidla časom vznikne po úspešnom recenznom konaní a akceptovaní vydavateľom klasický vedecký článok či iná recenzovaná vedecká publikácia.

Typický pracovný postup pri vedeckom publikovaní. Preprint - postprint a publikovaný článok.

Vo vedeckej komunite sa za zdroj informácií spravidla považujú hlavne publikované príspevky - vedecké články, príspevky v zborníkoch, kapitoly v monografiách alebo monografie. Rukopisy vedeckých prác prechádzajú prísnym recenzným posúdením viacerými recenzentmi a v prípade akceptovania sú graficky spracované vydavateľom. Uverejnenie príspevkov však práve preto býva časovo náročné. Od podania do finálneho vypublikovania príspevku uplynie nezriedka viac než rok.[2] V niektorých prípadoch však potreba rýchlej komunikácie výsledkov dôležitá a pre vedcov je rýchle šírenie informácií v mnohých vedných odboroch kľúčové.[3]

Vedci pôvodne rozširovali svoje rukopisy rôznym spôsobom, často fyzickými kópiami (tzv. separátmi).[4] Šírenie vedeckých informácií v období rozšírenia počítačov a internetu nebolo celkom uspokojivé, vzhľadom na to, že veľké vydavateľstvá, ktoré vlastnia väčšinu z najvýznamnejších a najprestížnejších časopisov neumožňovali autorom voľne rozširovať elektronické kópie. Vydavateľstvá totiž umožňujú publikovať vedecké články autorom zadarmo, avšak vedecké časopisy sú distribuované za vysoké poplatky. Voľným šírením článkov by sa pripravovali o zisky. Autori však mohli voľne šíriť rukopisy, ktoré zaslali do redakcie, teda preprinty. Ako aj akceptované rukopisy - tzv. postprinty alebo e-printy, ktoré prešli recenziou, ale nemajú formu redakčne spracovaného článku. Takto môžu byť distribuované texty, ktoré ešte neboli redakčne spracované (zalomené a upravené do časopisového formátu), ako aj texty, ktoré už boli vydané ale vzhľadom na politiku vydavateľa, nemohli byť v tejto forme voľne šírené. Preprinty a postprinty sú preto jedným z pilierov otvoreného prístupu - jeho tzv. zelenej cesty.

Preprinty predstavujú výsledky ukončeného výskumu, avšak nepredstavujú dokončený vedecký článok, ktorý prešiel procedúrou hodnotenia (peer review).[3] Recenzie však neraz odhalia chyby, ktoré autori vo svojom pôvodnom texte (preprinte) musia pred publikáciou opraviť. Výsledky publikované v preprintoch je preto nutné brať s určitou mierou zdržanlivosti. Ich informačnú hodnotu nemožno celkom znevažovať, avšak je korektné ich evidovať ako orientačné informácie, ktorých konečnú platnosť potvrdia recenzované publikácie.

V roku 1991 vznikol prvý preprintový server rXiv.org.[5] Spočiatku akceptoval hlavne práce z fyziky a matematiky, ale čoskoro sa jeho záber rozšíril na ďalšie vedné odbory. Preprintové servery uľahčili šírenie vedeckých informácií. Napríklad tým, že poskytujú DOI a tak umožňujú autorom odkazovať na perzistentné verzie preprintov, ktoré je následne možné citovať. Publikovanie preprintu tak môže v niektorých prípadoch pomôcť autorom získať prvenstvo pri zverejnení vedeckého objavu.[6] Je však nutné dodať, že z hľadiska vykazovania výstupov vedeckej práce pre potreby kariérneho postupu vedca, či udeľovania grantov, nie sú preprinty evidované ani nijak zohľadňované.[7] Preto pokiaľ ich pokračovaním nie je recenzovaná vedecká publikácia, nemajú pre autorov na Slovensku veľký praktický význam.

Potreba urýchleného informovania odbornej aj širokej verejnosti o najnovších poznatkoch sa znásobila počas pandémie ochorenia Covid-19 v rokoch 2019 - 2021, kedy preprinty napriek svojim nedokonalostiam prispeli k rýchlejšej informovanosti o ochorení a jeho liečbe.

Od roku 2022 ich začala preprinty publikované v repozitároch arXiv, bioRxiv, medRxiv a ChemRxiv, kvôli narastajúcemu významu pokrývať aj jedna z najväčších databáz vedeckých publikácií Scopus.[8]

Referencie

upraviť
  1. Aký význam má vedecký článok bez recenzie? [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  2. What Are Preprints, and How Do They Benefit Authors? [online]. aje.com, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  3. a b Ondrišová, M., 2005, Preprintové servery. ItLib, 2/2005
  4. Nováková, M., 1998, Preprint. In: KATUŠČÁK, Dušan; MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. ISBN 80-08-02818-1. S. 269.
  5. Úvod do otvoreného prístupu, UNESCO 2015, ISBN 978-80-89965-10-6
  6. KOMENSKÉHO, Univerzita. Ktoré typy publikácií vysokoškolských učiteľov sú najhodnotnejšie?. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2019-05-21. Dostupné online [cit. 2021-11-04].
  7. Callaway, E., Powell, K., 2016, ‘Hug a preprint, biologists!’ Nature, 530, s. 265
  8. Elsevier. What are preprints? [online]. service.elsevier.com, [cit. 2022-04-19]. Dostupné online.