Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu

Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu (čín. 新疆再教育营 – Sin-ťiang caj ťiao-ju jing, ujgursky قايتا تەربىيەلەش لاگېرى), známe aj ako reedukačné tábory, sú internačné tábory v čínskej provincii Sin-ťiang na západe krajiny. Ich existencia je doložená od roku 2014 a podľa dostupných údajov sa v nich nachádza približne milión ľudí, predovšetkým ujgurského pôvodu.

Po počiatočnom popieraní ich existencie Čína na nátlak medzinárodnej komunity potvrdila v októbri 2018 ich existenciu, trvá však na tom, že ich cieľom je poskytovanie profesionálneho tréningu a vzdelania pre moslimské obyvateľstvo, a taktiež pomáhajú zvyšovať bezpečnosť v oblasti.

Pozadie

Historická oblasť Východného Turkestánu, ktorý obývajú Ujguri, sa stala pevnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 a bola premenovaná na Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang. Po začlenení regiónu do krajiny začala Čína presúvať etnických Číňanov (Chan) do oblasti, keďže vtedy tvorili len 5 až 10 percent celkovej populácie. Po ukončení Kultúrnej revolúcie sa začali Ujguri v osemdesiatych rokoch kultúrne emancipovať, v deväťdesiatych rokoch došlo aj ku kladeniu politických požiadavok. Čína, ktorá vnímala tieto snahy ako bezpečnostné riziko, požiadavky Ujgurov potláčala a po teroristických útokoch v USA v roku 2001 spustila vlastnú kampaň proti separatizmu, náboženskému extrémizmu a terorizmu.

Tvrdý prístup čínskej vlády viedol k masovým protestom a k radikalizácii časti Ujgurov, ktorí podnikli útoky na čínske ciele v Sin-ťiangu, časť z nich sa dokonca pridala k Al-Káide či Islamskému štátu. Po najväčších nepokojoch v provinčnom hlavnom meste Urumči v roku 2009, pri ktorých zahynulo približne 200 ľudí, sa stal predsedom komunistickej strany v provincii Čang Čchun-sien, ktorý začal s kampaňou "modernizácie kultúry", v rámci ktorej zakázal nosiť mužom abnormálne brady a ženám zahaľovanie na verejnosti. Počas Čangovho pôsobenia boli taktiež v roku 2014 spustené prvé prevýchovné tábory.

Výrazná zmena nastala v roku 2016, keď sa provničným tajomníkom KSČ stal Čchen Čchüan-kuo, ktorý predtým pôsobil v Tibete, kde nasadením veľkého množstva represívnych zložiek potlačil nepokoje. Čchenov program represie Ujgurov a iných menšín moslimskej národnosti zahŕňalo povolanie 90 000 policajtov, vybudovanie množstva kontrolných checkpointov na cestách a mohutné rozšírenie siete internačných táborov.

Fungovanie táborov

Tábory sú zriaďované tajne a do októbra 2018, kedy ich čínska vláda oficiálne priznala, bolo možné ich existenciu potvrdiť predovšetkým pomocou družicových záberov. Veľká časť Ujgurov v táboroch bola zadržaná bez právneho procesu, často aj v rozpore s čínskymi zákonmi. Spolu s legalizáciou táborov boli vydané aj nariadenia, na základe ktorých je možno ľudí posielať na prevýchovu. Patria medzi ne napríklad propagácia halal výrobkov, odmietnutie sledovať štátnu televíziu a rozhlas, či posielať deti do štátnych škôl.

Časť táborov pripomína štruktúrou väzenie, keďže v nich sú strážne veže, centrálne nádvorie, sú obohnané ostatným drôtom a monitorované početnými kamerami. Podľa nadácie Johnstown Foundation minula vláda v roku 2017 20 miliárd jüanov na výstavbu táborov.

V rámci prevýchovy sa v táboroch učí čínština, čínska história a kultúra, čínska hymna, láska k strane a patriotizmus. Pri nesplnení úloh sa často používajú fyzické tresty.

Okrem Ujgurov sú v táboroch internovaní aj príslušníci iných etnických menšín, predovšetkým Kazachov, ktorí sú podobne ako Ujguri moslimovia. Existujú aj správy o internácii cudzích štátnych príslušníkov.

Informovanie a reakcia

O existencii prevýchovných táborov prišli prvé informácie od Ujgurov, ktorí nimi prešli. Tie rozšíril predovšetkým Svetový ujgurský kongres a jeho predsedkyňa Rebija Kadírová, ktorá žije v Spojených štátoch. Na informácie od Ujgurov nadväzovali reportáže od novinárov pracujúcich pre zahraničné média v Číne, ktorí vo svojom výskume navštevovali lokality s prevýchovnými tábormi a skúmali satelitné zábery. Za extenzívne informovanie o táboroch pre Ujgurov zamietla Čína v auguste 2018 víza americkej novinárke Meghe Rajagopalan.

Po počiatočných varovaniach organizácií ako Human Rights Watch a Amnesty International sa ku kritike pridali politici. Najvýraznejšie sa k téme vyjadrovali americkí politici, ako prvý senátor Marco Rubio a neskôr aj viceprezident Mike Pence. V auguste 2018 kritizovala Čínu za zriaďovanie prevýchových táborov aj Organizácia spojených národov.

Po niekoľkomesačnom vytrvalom popieraní existencie táborov ich Čína napokon na začiatku októbra 2018 legalizovala. Ich existenciu obhajuje ako metódu, ktorou môže vzdelávať a civilizačne pozdvihnúť chudobné a zaostalé národnostné menšiny. Zároveň mieni Čina týmto spôsobom bojovať proti náboženskému extrémizmu. Čína odmieta porušovanie ľudských práv v prevýchovných táboroch.