Pythagoras (sochár zo Samosu)

Pythagoras (starogr. Πυθαγόρας) bol grécky sochár a maliar z ostrova Samos v 5. stor. pred Kr.[1]

Pythagoras, z ostrova Samos, bol maliar a sochár, ktorý tvoril pravdepodobne v 5. storočí pred Kr. Plínius ho výslovne odlišoval od sochára Pythagora z Rhégia a tiež aj Diogenes Laertios, ktorý uvádza: „Niektorí spisovatelia však tvrdia, že bol ešte iný Pythagoras, sochár z Rhégia, ktorého pokladajú za vynálezcu teórie a symetrii, a ešte iný, sochár zo Samosu...[2]

Plínius zaznamenal, že Pythagoras zo Samosu začínal ako maliar a že sa veľa hovorilo o jeho siedmich nahých sochách (zrejme sochách Sedmich proti Thébam [3]), ktoré boli umiestnené pri chráme Dnešného šťastia (Fortuna Huiusce Diei) v Ríme a o soche starého muža.[4][5][6]

Pausanias spomína sochu Euthyma z Lokier, víťaza olympijských hier v boxe v rokoch 484, 476 a 472 pred Kr., umiestnenú v Olympii, ako dielo sochára Pythagora (Pausanias tu neuvádza jeho domovskú krajinu).[7] Nápis na podstavci tejto sochy nájdený v Olympii ho identifikuje ako sochára zo Samosu:

...Εὔθυμος Λοκρὸς ἀπὸ Ζεφυρίο ἀνέθηκε. Πυθαγόρας Σάμιος ἐποίησεν. preklad: ...Euthymovi z Lokier Epizefyrskych venovali. Pythagoras zo Samosu zhotovil.

[8][9]

Je možné, že Pythagoras zo Samosu a Pythagoras z Rhégia bola tá istá osoba (väčšina znalcov je o tom presvedčených).[10][4]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. Hilmar Schmuck. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 798.
  2. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 309.
  3. Stefano Rebeggiani. The Fragility of Power. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9025-182-6. S. 36.
  4. a b Alberdina Houtman, Albert de Jong, Magda Misset-Van de Weg. Empsychoi Logoi — Religious Innovations in Antiquity. Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-4743-322-4. S. 119-120.
  5. Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,60.
  6. Sir Henry Ellis. The British museum. London : Knight, 1836. S. 19.
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 441-442.
  8. Inscriptiones Graecae, Olympia IvO 144 [1]
  9. Fabiano Fiorello Di Bella. Il ritratto nell'arte greca. Roma : Giorgio Bretschneider editore, 2021. ISBN 978-88-7689-330-8. S. 77.
  10. J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 44.