Quintus Lutatius Catulus

Quintus Lutatius Catulus (* 150 pred Kr.– † 87 pred Kr.) bol rímsky štátnik, vojvodca a literát, jeden z významných členov rodu prestížneho senátorského rodu Lutatiov (gens Lutatia). V roku 102 pred Kr. zastával spolu s Gaiom Mariom úrad konzula.

Catulus sa spolu s Mariom zúčastnil ako veliteľ vojny s Kimbrami a Teutónmi. Po boku tohto generála zvíťazil roku 101 pred Kr. neďaleko Vercellae nad Kimbrami a spolu s ním v Ríme triumfoval. Najväčšie pocty za víťazstvo ale boli pridelené Mariovi. Roztrpčený Catulus sa stal Mariovým horlivým kritikom a priklonil sa k strane jeho odporcu, Cornelia Sullu. Počas bojov medzi priaznivcami dvoch mocných mužov sa dostal Catulus na zoznam proskribovaných. Keď ho odmietol roku 87 Marius omilostiť, spáchal samovraždu.

Catulus si vzal za manželku Serviliu, s ktorou mal syna Quinta Lutatia Catula a dcéru Lutatiu. Lutatius Catulus mladší pokračoval v otcových šľapajach a stal sa konzulom v roku 78 pred Kr. a cenzorom v roku 65 pred Kr. Lutatiu si za manželku vzal významný rečník, Ciceronov protivník, Quintus Hortensius Hortalus.

Z bohatstva získaného vo vojenských ťaženia dal Catulus v Ríme vybudovať dve stavby, ktoré boli známe ako Monumenta Catuli (Catulove pamätníky): Aedes Fortunae Huiusce Diei (Chrám Šťasteny prítomného dňa), ktorý mal byť oslavou víťazstva pri Vercellae, a Porticus Catuli (Catulovo stĺporadie), vystavané z peňazí získaných z ťaženia proti Kimbrom.

Literárna činnosť

Catulus sa preslávil nielen ako štátnik a vojvodca, ale tiež ako filozof, rečník, básnik a historik. Okolo seba zhromaždil krúžok aristokratov s podobnými literárnymi záujmami, predchodcov budúcich mladorímskych básnikov. Catulus zaviedol do rímskej literatúry epigram a sám ich tvoril podľa gréckeho vzoru. Dochovali sa dva: jeden oslavujúci známeho herca Quinta Roscia, druhý s erotickou témou napodobujúci Kallimacha.

Catulus je tiež autorom historiografického diela De consulatu et de rebus gestis suis (O konzuláte a svojich vlastných činoch). Vzorom tejto jeho práce je historiografické dielo Xenofóna.

Literatúra

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.