Rádioekológia

Rádioekológia je vedný odbor, ktorý pokrýva dva základné oblasti: a) správanie sa rádioaktívnych látok v životnom prostredí, b) účinky žiarenia na zložky životného prostredia (spravidla účinky na biocenózu).

HistóriaUpraviť

Tento termín a jeho definíciu zaviedol ako prvý Eugene Odum v roku 1956.[1] Prvé výskumy však začali omnoho skôr a sú späté s ťažbou uránu v Čechách, kedy boli o.i. sledované účinky ionizujúceho žiarenia na rastlinný ekosystém.[2] História rádioekológie je spracovaná napr. v Alexakhin (2006).[3]

Náplň rádioekológieUpraviť

Vo výskume používa nástroje základných vedných odborov ako je rádiochémia, rádiobiológia, znalosti ekológie a environmentálnej chémie, numerické modelovanie, a pod. Dôležitým aspektom je tiež poznanie činností v jadrovom priemysle od ťažby uránovej rudy cez jej spracovanie, využitie v jadrových elektrárňach až po uloženie rádioaktívneho odpadu. Záujem rádioekológie sa však nezužuje iba na uránový priemysel.

Vznikla ako odpoveď na narastajúcu koncentráciu rádionuklidov v životnom prostredí po testoch jadrových zbraní a veľkých jadrových haváriách. Kým v prvom kroku sa riešili primárne účinky radiácie na človeka (radiačná ochrana a rádiobiológia), v nasledujúcom období vznikol priestor aj na popis a výskum správania rádionuklidov vo vzťahu k životnému prostrediu.

Dnes sa rádioekológia venuje základným otázkam: migrácia rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostredia (v pôde, vode,...) ako aj ich transféru v rámci ekosystému (napr. príjem do rastlín, vstup do potravinového reťazca), a taktiež sa venuje osudu rádionuklidov v rámci malých a veľkých geochemických cyklov (transport rádionuklidov v stratosfére po testoch jadrových zbraní, po haváriách v jadrový elektrárňach, pri zvetrávaní hald po ťažbe uránu).

Pokiaľ ide o účinky žiarenia na biocenózu je stredobodom záujmu chronický účinok nízkych dávok, následky ktorých sa prejavia na úrovní populácii.

AplikáciaUpraviť

Získané poznatky sú využívané pri riešenie dopadov jadrových havárii na životné prostredie. Špecifikom tohoto prístupu je, že sa venuje rozsiahlejším oblastiam kontaminovaných rádioaktívnym spadom napr. remediácii pôdy na veľkom území, spracovanie veľkého množstva kontaminovanej biomasy, posudzovanie v rámci EIA (Environmental Impact Assesment) pri zavádzaní nových zariadení do prevádzky a pod.

Významné rádioekologické problémyUpraviť

Význam rádioekológie rastie s nárastom koncentrácie umelých rádionuklidov v životnom prostredí. Od konca deväťdesiatych rokov 20. storočia je čoraz viac pozornosti venovanej aj prírodnej rádioaktivite, ktorá bola ľudskou činnosťou vnesená do životného prostredia (NORM a TENORM). Podľa rozsahu kontaminácie môžeme rádioekologické udalosti rozdeliť na lokálne a globálne. O udalosť z pohľadu rádioekológie ide až vtedy, keď sa rádioaktivita dostane do životného prostredia a teda mimo kontrolu človeka. Migrácia rádionuklidov môže byť spôsobená primárnym výbuchom, alebo následným transportom prostredníctvom vody, vetra alebo organizmov.

Lokálne udalosti:

Globálne udalosti:

ReferencieUpraviť

  1. Luyks, F.F., Frissel, M., J. (1996) Radioecology and the Restoration of Radioactive-Contaminated Sites. NATO ASI Series, Kluwer Academic Publishers.
  2. Stoklasa, Penkava (1932): Biologie des Radiums und Uraniums.
  3. Alexakhin, R. M. (2006) Radioecology: History and State-of-the -Art at the Beginning of 21.st Century. Radiation Risk Estimates in Normal and Emergency Situations.