ROSAT (ntgen Satellite) bolo družicové observatórium sledujúce objekty v röntgenovom žiarení. Postavila ho firma Dornier Systems GmbH (Nemecko) a nad rušivú clonu atmosféry bolo vynesené raketou Delta v roku 1990.

Rosat (Roentgen Satelit)
PrevádzkovateľSRN, Veľká Británia, NASA
DružicaZeme
Dátum štartu1. jún 1990
Nosná raketaDelta 6920/10
KozmodrómCape Canaveral
Trvanie misie21 rokov (aktívne 9 rokov)
Zánik23. október 2011
COSPAR ID1990-049A
Webová stránka[1]
Hmotnosť2426 kg
Elementy dráhy
Typ dráhygeocentrická
Výška~ 400 km (epocha 19. 3. 2008)
Doba obehu~ 92,53 min minút (epocha 19. 3. 2008)
Teleskop
Vlnová dĺžka0,6 až 10 nm (0,1 až 2 keV)
Prístroje
WFC (Wide Field Camera)širokouhlá kamera
XRT (X-Ray Telescope)ďalekohľad so 4 konfokálnymi pármi parabolicko-hyperbolických zrkadiel

Jeho hlavným prístrojom bol röntgenový ďalekohľad s označením XRT (X-Ray Telescope), v ktorého ohniskovej rovine pracoval buď proporcionálny počítač, alebo snímač obrazu s vysokým rozlíšením. Okrem toho obsahovala aj širokouhlú kameru WFC (Wide Field Camera). Napájanie zabezpečovali jeden pevný a dva vyklápacie solárne panely. Už počas prvého pol roka činnosti počas prehliadky celej oblohy družica objavila 80 000 röntgenových zdrojov a 500 zdrojov žiariacich v oblasti extrémneho ultrafialového žiarenia. Po zvyšok misie (do roku 1998) sonda vykonávala pozorovania vybratých röntgenových zdrojov. Celkový počet zdrojov pozorovaných družicou ROSAT je vyše 120 000.

Po ukončení činnosti a vypojení všetkých prístrojov družice (rok 1999) ROSAT ako neaktívne teleso naďalej obiehal okolo Zeme a postupne sa k nej špirálovite približoval. Koncom roku 1999 bola jeho priemerná výška nad zemským povrchom 535 kilometrov, koncom roku 2004 to bolo 433 km, a ku koncu roku 2010 358 km. 23. októbra 2011 v čase približne 01:50 UT družica zhorela v zemskej atmosfére.

ROSAT sa považuje za priekopníka röntgenovej astronómie. Na jeho prácu v roku 1999 nadviazalo ďalšie röntgenové observatórium Chandra.

Externé odkazy upraviť