Radoje Domanović (* 16. február 1873, Ovsište, Srbské kniežatstvo – † 17. august 1908, Belehrad, Srbské kráľovstvo) bol srbský spisovateľ, novinár a učiteľ, najznámejší pre jeho satirické poviedky.[1]

Radoje Domanović
srbský spisovateľ
Radoje Domanović
Osobné informácie
Narodenie16. február 1873
 Ovsište, Srbské kniežatstvo
Úmrtie17. august 1908 (35 rokov)
 Belehrad, Srbské kráľovstvo
Národnosťsrbská
Alma materUniverzitet u Beogradu
Zamestnaniespisovateľ, novinár
Dielo
Žánrepoviedka
Obdobierealizmus
Témysatira
Významné práceStradija, Vodca
Odkazy
Radoje Domanović na domanovic.org
Spolupracuj na CommonsRadoje Domanović
(multimediálne súbory na commons)

Biografia upraviť

Radoje Domanović sa narodil v dedine Ovsište v strednom Srbsku miestnemu učiteľovi a podnikateľovi Milošovi Domanovićovi a Perside Cukić, následníčke Pavleho Cukića, jedného z vojenských veliteľov z Prvého a Druhého srbského povstania. Detstvo strávil v dedine Gornje Jarušice blízko Kragujevacu, kde navštevoval základnú školu. Strednú školu vyštudoval v Kragujevaci, následne absolvoval fakultu filozofie na Belehradskej Univerzite, kde študoval srbský jazyk a dejiny.[2][1]

V roku 1895 získal Domanović prvé zamestnanie, miesto učiteľa v Pirote, na juhu Srbska, kraj len nedávno oslobodený od Osmanskej ríše. V Pirote spoznal Jašu Prodanovića (1867 – 1948), učiteľa a aktivistu, ktorý pomohol v utváraní jeho politických názorov. Tiež tu stretol jeho budúcu ženu, Nataliju Raketić (1875 – 1939), chudobnú učiteľku zo Sremski Karlovci, ktorá ho bude podporovať počas celého jeho krátkeho a búrlivého života a s ktorou mal tri deti.[1]

Keďže sa pridal k Radikálnej ľudovej strany, dostal sa do rozporu s režimom Obrenovićovej dynastie a koncom roka 1895 bol premiestnený do Vranje, a potom znova premiestnený v roku 1896, tentoraz do Leskovacu. Domanovićova kariéra spisovateľa tiež začala počas jeho učiteľských dní a jeho prvú realistickú poviedku vydal v roku 1895. Po jeho prvom verejnom vystúpení proti vláde v roku 1898 bol aj s manželkou prepustení zo štátnej služby a presťahovali sa do Belehradu.[3][1]

V Belehrade začal spolupracovať s kolegami spisovateľmi v týždenníku „Zvezda“ (Hviezda) a s opozičnými politickými novinami Odjek (Echo). V tom čase začal písať a vydávať jeho prvé satirické príbehy, ako Démon a Likvidácia vášní. Radojeho vzostup k sláve prišiel s vydaním jeho najslávnejších príbehov, Vodca (1901) a Stradija (1902), v ktorom otvorene napadol a odhalil pokrytectvo a podvody režimu.[4][1]

Po prevrate, ktorý ukončil vládu Alexandra Obrenovića v roku 1903, prijal Domanović na vrchole slávy post pisára na Ministerstve školstva a nová vláda mu dovolila ísť do Nemecka na jeden rok špecializácie, ktorý strávil v Mníchove. Doma v Srbsku Radoje zistil, že je sklamaný nedostatkom akýchkoľvek skutočných zmien v spoločnosti. Založil si jeho vlastný politický týždenník, Stradija, v ktorom naďalej kritizoval slabé stránky novej demokracie, no jeho písanie už nemalo takú silu a inšpiráciu ako kedysi.[5]

Radoje Domanović zomrel pol hodinu po polnoci 17. augusta 1908 vo veku 35 rokov po dlhom boji s chronickou pneumóniou a tuberkulózou. Bol pochovaný na belehradskom Novom cintoríne. Jeho zvyšné nepublikované diela sa stratili počas prvej svetovej vojny.[6][1]

Literárne práce upraviť

Medzi najslávnejšie diela Radojeho Domanovića patria:[1]

  • Démon, 1898
  • Kraljević Marko po druhýkrát medzi Srbmi, 1901
  • Likvidácia vášní, 1898
  • Moderné povstanie, 1902
  • Mŕtve more, 1902
  • Rozjímanie jedného obyčajného srbského vola, 1902
  • Stradija, 1902
  • Vodca, 1901
  • Značka, 1899

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g Радоје Домановић : Slovenčina [online]. domanovic.org, 2020-08-23, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online.
  2. Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 7 – 44
  3. Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 45 – 69
  4. Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 70 – 122
  5. Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 123 – 153
  6. Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 154 – 175

Externé odkazy upraviť