Rahno
Rahno je poväčšine vodorovný trám prichytený na lodný sťažeň plachetnice, ktorý slúži na zavesenie plachiet, ich udržanie v rozvinutom tvare a na prenos sily vetra z plachty ďalej na sťažeň.
Priečne rahnovie upraviť
Pôvodným typom rahnovia na plachetniciach bolo priečne rahnovie. Plachta sa upevňuje svojím horným lemom na rahno, ktoré je orientované kolmo na pozdĺžnu os plavidla (smer plavby).
Je na ňom zavesená a napína sa smerom nadol. V silnom vetre sa podkasáva nahor alebo sa balí úplne smerom nahor k rahnu. Takáto plachta sa nazýva rahnová plachta.
Výhodou priečneho rahnovia je veľká plocha plachty, ktorú je možné na rahno zavesiť, ako aj efektívna plavba pri zadnom vetre, kedy je plachta orientovaná kolmo na smer vetra. Nevýhodou je, že priečne rahnovie nie je veľmi pohyblivé vo zvislej osi (okolo sťažňa) a tým prakticky neumožňuje plavbu na predobočný vietor alebo ostro proti vetru. Ďalšou nevýhodou, najmä na vysokosťažňových plachetniciach s priečnym rahnovím je, že posádka musí pri manipulácii s priečnym oplachtením vyliezť až k rahnu.
Historický vývoj rahnovia preto smeroval k usporiadaniu, ktoré umožňuje otáčať rahnovím okolo sťažňa do optimálnej polohy vzhľadom na smer vetra a želaný smer plavby.
Pozdĺžne rahnovie upraviť
 |
 |
Názvoslovie pozdĺžneho rahnovia sa odvodzuje od usporiadania nazývaného vratiplachta, ktoré je základným typom pozdĺžneho oplachtenia. To bol prvý typ oplachtenia, ktorý umožňoval ľahkú manipuláciu s plachtou okolo zvislej osi, plavbu ostro proti vetru a križovanie, t. j. plavbu proti vetru prekonávaním krátkych úsekov ostro proti vetru striedavo na pravoboku a na ľavoboku.
Priečne rahno sa skrátilo na polovicu a dostalo pozdĺžnu orientáciu rovnobežne so smerom plavby. Otočné upevnenie k sťažňu umožnilo vysunúť plachtu na ľubovolný bok lode podľa smeru vetra a ľahké vrátenie tohto usporiadania do pôvodnej polohy. Takéto rahno sa nazýva vratirahno. Keďže skrátením rahna na polovicu sa zmenšila aj plocha plachty, pridalo sa k spodnému lemu dlhé otočné rahno zvané vratipeň. Ten umožňuje jednak zväčšiť plochu plachty jej rozšírením v spodnej časti a tiež zabraňuje vydúvaniu plachty pod vplyvom vetra.
Bermudské oplachtenie sa úplne zbavilo vratirahna, čím sa celá konfigrácia oplachtenia značne zjednodušila. Ostáva len vratipeň na spodnom leme plachty, ktorý sa často označuje len ako „rahno“.