Redaktor:Lišiak/pieskovisko

Pozemková reforma na Taiwane[1] alebo pozemkové reformy na Taiwane je súhrné označenie série troch samostatne koncipovaných, na seba nadväzujúcich politík,[2] ktoré boli postupne implementované na Taiwane v rokoch 1949 – 1953.

Situácia pred reformou upraviť

Po páde japonskej kolonizačnej vlády na Taiwane (25. október 1945) predstavovalo poľnohospodárstvo najvplyvnejší hospodársky sektor a najčastejšiu pracovnú činnosť. Zo zhruba 6,8 milióna obyvateľov v poľnohospodárstve pracovalo 3,8 milióna (t. j. 55,5 %), z ktorých 2,5 milióna z nich (65,7 %) obhospodarovali pôdu v prenájme, buď ako nájomníci alebo ako roľníci, ktorí okrem vlastného pozemku hospodárili aj na prenajatej pôde.(17,18)[3]

Caption text
Výmera
chia (=0,97 ha)
Počet držiteľov pôdy B/A (%)
1921 (A) 1932 (B)
do 0,5 172 931 130 732 76
0,5 – 1 86 711 71 181 82
1 – 2 70 739 63 851 90
2 – 3 28 412 27 673 97
3 – 5 23 276 22 641 97
5 – 7 8 989 9 181 102
7 – 10 5 902 6 143 104
10 – 20 5 454 5 852 107
20 – 30 1 353 1 594 118
30 – 50 842 1 015 125
50 – 100 376 514 137
od 100 196 261 133
Spolu 405 181 340 674 85

Priebeh reformy upraviť

Pozemková reforma začala 25. mája 1951, keď Legislatívny jüan prijal zákon, ktorým ustanovil najvyššiu prípustnú výška nájomného za pôdu na 37,5 % štandardnej hodnoty na nej pestovanej hlavnej plodiny bez ohľadu na to, ako dopadol zber úrody. Vďaka tomu sa znížilo bremeno kladené na nájomcov pôdy, keďže predtým prenajímatelia vyberali polovicu z reálne dosiahnutej úrody. Zákon zároveň zaviedol povinnosť upraviť nájomné vzťahy písomnými zmluvami s najnižšou dobou nájmu šesť rokov[4] a zaviedol program štátnej pomoci pre nájomníkov v prípade zničenia úrody v dôsledku živelnej pohromy.

V roku 1951 sa začalo s odpredajom pôdy v štátnej držbe. Jej celková výmera činila 176 030 ha (t. j. 21,16 % pôdohospodárskej pôdy na Taiwane), pričom išlo o pozemky, ktoré pôvodne (1895 – 1945) vlastnil japonský cisár. V roku 1947 bolo v nájme približne 59 % tejto pôdy (103 741 ha), obhospodarovanej zhruba 130 000 roľníckymi rodinami, ktoré predstavovali 22 % roľníckych rodín na Taiwane, pričom v rámci reformy sa z tohto podielu pôdy štát odpredal 61 105 ha do vlastníctva 121 953 rodín. (Podobná privatizácia skonfiškovaného japonského majetku prebiehala aj v priemysle.)[4] V rokoch 1948 – 1958 tak došlo k odpredaju 20 – 25 % ornej pôdy Taiwanu do vlastníctva roľníckych rodín.[1]

V roku 1953 sa začala reforma na princípe „pôdu tým, ktorí ju obrábaný“. Spočívala v nútenom výkupe prenajímanej pôdy, ktorá presahovala najvyšiu prípustnú výmeru na prenajímateľa (pri ryžovej pôde išlo o 3 ha, keďže sa predpokladalo, že jedna rodina dokáže svojpomocne obrobiť takúto výmeru), a jej následnom odpredaji nájomníkovi, ktorý ju obrábal.[5]

Referencie upraviť

  1. a b Copper 2007, s. 159
  2. "I have seen no historical evidence that they were planned at the same time simply to be implemented in stages. It appears that one followed another as it were in redress of undesired and apparently unexpected or inadequate consequences of the measure preceding it, consequences which were undesired by the State, that is. (Apthorpe 1979, s. 521)
  3. Hsiung 1992, s. 199
  4. a b Apthorpe 1979, s. 521
  5. Apthorpe 1979, s. 522

Použitá literatúra upraviť

  • Apthorpe, Raymond (1979), The burden of land reform in Taiwan: An Asian model land reform re-analysed, 7, Pergamon Press, str. 519-530, doi:10.1016/0305-750x(79)90023-8 
  • Copper, John Franklin (2007), „land reform (t'u-ti kai-ke)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 159, ISBN 978-0-8108-5600-4 
  • Hsiung, Bingyuang (1992), „On resolving the problems entailed by the Rent Reduction Act of Taiwan's land reform“, The Developing Economies 30 (3), September 1992, doi:10.1111/j.1746-1049.1992.tb00013.x