Wikipédia

Revaskularizácia

Revaskularizácia je obnovenie prietoku krvi tepnou do orgánu, jeho časti alebo časti tela. V tomto článku sa opisuje liečebný výkon, okrem neho jestvuje aj fyziologická revaskularizácia, ku ktorej dochádza postupnou novotvorbou ciev.

Indikácie revaskularizácie upraviť

 
Angioplastika - rozšírenie zúženej tepny pomocou balónika, zavedeného po vodiči do zúženého miesta. Ošetrené miesto je možné stabilizovať stentom.

Podľa naliehavosti sa rozlišuje urgentná revaskularizácia pri náhle vzniknutom, život alebo zdravie bezprostredne ohrozujúcom uzávere tepny (akútny infarkt myokardu, náhla cievna mozgová príhoda, akútna končatinová alebo mezenterická ischémia) a plánovaná revaskularizácia, ktorej potreba vznikne pri postupne vznikajúcom zúžení cievy, ktoré sa nepodarilo dostatočne ovplyvniť konzervatívnou liečbou.[1][2][3] [4]

Alternatívou revaskularizačného výkonu je aplikácia fibrinolytickej (trombolytickej) liečby pri náhlom uzatvorení tepny krvnou zrazeninou (trombom alebo embolom). Používa sa pri infarkte myokardu, pľúcnej embólii, pri niektorých uzáveroch končatinových tepien, pri liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody (samostatne alebo popri endovaskulárnej intervencii).[4][5]

Hoci sa revaskularizácia vykonáva spravidla na tepnách, ojedinele sa používa aj pri rozsiahlej žilovej trombóze.[6][7]

Spôsoby revaskularizácie upraviť

  • chirurgická revaskularizácia: premostenie zúženého úseku tepny (bypass) alebo angioplastika (ošetrenie cievy, otvorenej pri operácii) - aortokoronárne premostenie (bypass) pri ischemickej chorobe srdca, karotická endarterektómia pri zúžení karotickej tepny (CEA), endarterektómia ilickej tepny alebo femoropopliteálne premostenie (bypass) pri periférnom artériovom ochorení dolných končatín.[5][3][4]
  • perkutánna intervencia: obnovenie prietoku zúženým alebo uzatvoreným miestom tepny pomocou nástrojov a stentov, zavedených pomocou katétrov a vodičov do cievy: perkutánna koronárna intervencia (PKI) pri ischemickej chorobe srdca, zavedenie stentu do krčnej tepny (CAS), perkutánna transluminálna angioplasika (PTA) pri periférnom artériovom ochorení dolných končatín. Perkutáne intervencie sú možné aj na mezenterickej artérii, zásobujúcej orgány brušnej dutiny, obličkových tepnách a v ďalších lokalizáciach. Technický rozvoj prináša rôzne zdokonalenia perkutánnej intervencie. Bežným je stabilizácia ošetreného miesta stentom, odsatie alebo zachytenie uvoľnených trombov, mechanické rozrušenie stenózy a ďalšie.[1][8][4]
  • laserová transmyokardiálna revaskularizácia je privedenie okysličenej krvi do srdcového svalu ľavej komory laserom vytvorenými kanálikmi priamo z dutiny ľavej komory.[9]

Chirurgickú revaskularizáciu je možné kombinovať s perkutánnou intervenciou napríklad pri revaskularizácii dolných končatín.[3]

Komplikácie upraviť

Komplikácie revaskularizačných výkonov môžu byť celkové a lokálne. Medzi celkové, ktoré väčšinou nie sú špecifické pre revaskularizačný výkon, patria napríklad komplikácie kardiálne, respiračné a hemokoagulačné. Z lokálnych sa najčastejšie vyskytuje trombóza v oblasti rekonštrukcie, infekcia štepu, krvácanie. Ich výskyt závisí od lokalizácie výkonu a použitej techniky.[10]

Nasledovná liečba upraviť

Na poškodenom povrchu cievy hrozí vytvorenie trombu a opätovné jej uzatvorenie. Po revaskularizácii preto pacienti pravidelne užívajú antitrombotickú liečbu, väčšinou podľa osvedčeného protokolu pre daný typ výkonu. Prvá dávka (dávky) sa zvyčajne aplikujú už počas výkonu injekčne, nasledovná perorálna liečba je dlhodobá, niekedy až doživotná.[4][1][5]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c ABOYANS, Victor; RICCO, Jean-Baptiste; BARTELINK, Marie-Louise E L. 2017 ESC Guidelines on the Diagnosis and Treatment of Peripheral Arterial Diseases, in collaboration with the European Society for Vascular Surgery (ESVS). European Heart Journal, 2018-03-01, roč. 39, čís. 9, s. 763–816. Dostupné online [cit. 2020-05-24]. ISSN 0195-668X. DOI: 10.1093/eurheartj/ehx095. (po anglicky)
  2. ↑ KUROČKA, Martin et al.. Urgentné a emergentné operácie karotických artérií. Vaskulárna medicína 8(1): 17–20 (Solen), 2016, roč. 8, čís. 1, s. 17-20. Dostupné online [cit. 2020-05-24]. [nefunkčný odkaz]
  3. ↑ a b c POBEHOVÁ, Jana et al.. Súčasné poznatky v liečbe periférneho artériového ochorenia dolných končatín: chirurgická a endovaskulárna terapia.. Slovenská chirurgia 2014; roč. 11(4): 144–14 (Solen), 2014, roč. 11, čís. 4, s. 144-147.
  4. ↑ a b c d e IBANEZ, Borja; JAMES, Stefan; AGEWALL, Stefan. 2017 ESC Guidelines for the management of acute myocardial infarction in patients presenting with ST-segment elevationThe Task Force for the management of acute myocardial infarction in patients presenting with ST-segment elevation of the European Society of Cardiology (ESC). European Heart Journal, 2018-01-07, roč. 39, čís. 2, s. 119–177. Dostupné online [cit. 2020-05-24]. ISSN 0195-668X. DOI: 10.1093/eurheartj/ehx393. (po anglicky)
  5. ↑ a b c KONSTANTINIDES, Stavros V.; TORBICKI, Adam; AGNELLI, Giancarlo. 2014 ESC Guidelines on the diagnosis and management of acute pulmonary embolismThe Task Force for the Diagnosis and Management of Acute Pulmonary Embolism of the European Society of Cardiology (ESC)Endorsed by the European Respiratory Society (ERS). European Heart Journal, 2014-11-14, roč. 35, čís. 43, s. 3033–3080. Dostupné online [cit. 2020-05-24]. ISSN 0195-668X. DOI: 10.1093/eurheartj/ehu283. (po anglicky)
  6. ↑ JON, George et al.. Revascularization of Chronic Venous Occlusion in the Setting of Post-Thrombotic Syndrome [online]. 2017, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ SANGHVI, Kintur. Inferior Vana Cava Occlusion Revascularization: Case Report. Clinics in Surgery (Remedy Publications LLC.), 2017, čís. 2. Dostupné online [cit. 2020-05-24].
  8. ↑ K. RADWAN; M. BÁTOVSKÝ. Akútna mezenteriálna ischemia. Gastroenterológie a hepatologie, 2011, roč. 65, čís. 1, s. 9-14. Dostupné online [cit. 2020-05-25].
  9. ↑ URBAN, M. et al.. Transmyokardiální laserová revaskularizace. Rozhledy v chirurgii, 2009, roč. 88, čís. 9, s. 489-492. Dostupné online [cit. 2020-05-25].
  10. ↑ P. ŠELIGA; J. VAŠKO; P. KOVÁČ; M. ŠIMKO. Komplikácie infrainguinálnych revaskularizačných výkonov u pacientov v geriatrickom veku. Kardiologická Revue - Interní Medicína, 2012, roč. 14, čís. 1, s. 31-35. Dostupné online [cit. 2020-05-25].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Revaskularizácia&oldid=7663654“