Riečny prielom

Riečny prielom je tá časť údolia, v ktorej sa rieka prediera cez prekážku, napr. vo forme skalného masívu. Spôsob vzniku prielomov môže byť rôzny. V súčasnosti sa rozoznáva päť typov prielomov:

  1. Prielivový: voda je zadržiavaná v riečnom bazéne, ktorý bol zahradený zosuvom, morénovým valom, tektonicky a pod. Po vyplnení depresie vzniká jazero a nahromadená voda sa prelieva cez okraj prekážky. Procesom erózie rieka rozširuje svoje koryto, rozrušuje prekážku, čo postupne vedie k zániku hradeného jazera.
  2. Regresný (spätný): vzniká vďaka spätnej erózii, ktorá priečne rozrušuje zdvíhajúce sa morfoštruktúry. Formovaním mladej eróznej siete sa vodné toky postupne spätne zarezávajú do zdvíhajúcich sa štruktúr, pričom vznikajú regresné prielomy.
  3. Epigenetický: vzniká vtedy, ak sa riečna sieť vytvára na podloží z mäkkých hornín, pod ktorými sa nachádzajú tvrdšie a odolnejšie horniny. Spočiatku sa rieka vyvíja v mäkkom podloží, hĺbkovou eróziou sa však postupne dostáva na úroveň tvrdšieho podložia. Pokračuje vo formovaní doliny aj napriek tomu, že v okolí rieky sa vyskytujú aj menej odolné horniny. Rieka tak zostane „uväznená“ vo svojej doline, ktorá pochádza z obdobia zahlbovania sa do mäkkej nadložnej geologickej jednotky. Pozri aj epigenéza.
  4. Antecedentný: vytvára sa eróznym zahlbovaním sa dolín do vyzdvihovaných morfoštruktúr. Doliny sú staršie ako susedné morfoštruktúry, ktoré prerezávajú. Podmienkou vzniku týchto prielomov je, aby rýchlosť erózie vodného toku bola vyššia ako rýchlosť vyzdvihovania sa morfoštruktúrnej prekážky. V opačnom prípade by zdvíhajúce sa pohorie zahradilo rieku a podmienilo vznik jazera v kotline nad pohorím. Príkladom z územia Slovenska sú prielomové doliny Váhu cez Veľkú (Kraľoviansky prielom) a Malú Fatru (Strečniansky prielom).
  5. Zdedený: vzniká vtedy, ak rieka vytvorila prelom v predošlých geologických obdobiach (napr. v dobe ľadovej) a v súčasnosti ho využíva iný vodný tok.

Ak rieka opustí svoj pôvodný prielom, ten sa mení z činného (angl. water gape) na mŕtvy prielom (angl. wind gape).

Pozri ajUpraviť

Použitá literatúraUpraviť

  • Dzurovčín, L.: Geomorfológia, Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešov 2000