STS-51-B
STS-51-B bola misia raketoplánu Challenger ktorá sa uskutočnila v apríli 1985. Bol to siedmy let orbitera Challenger a sedemnásty let v programe Space Shuttle celkovo. Challenger mal pôvodne štartovať na misiu STS-51-E, ale pre problémy s družicou TDRS bol tento let zrušený a do nákladového priestoru raketoplánu bolo vložené laboratórium Spacelab pre let STS-51-B.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-51-B | ||||
| COSPAR ID: | 1985-034A | ||||
| Raketoplán: | Challenger | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (39-A) | ||||
| Štart: | 29. apríl 1985, 16:02:18 UTC | ||||
| Pristátie: | 6. máj 1985, 16:11:04 UTC Edwards AFB | ||||
| Trvanie: | 7 dní 8 minút 46 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 111 | ||||
| Apogeum: | 352 km | ||||
| Perigeum: | 346 km | ||||
| Doba obehu: | 91,5 min. | ||||
| Inklinácia: | 57° | ||||
| Vzdialenosť: | 4 651 621 km | ||||
| Hmotnosť: | 2 033 976 kg (pri štarte) 96 373 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Ľ-P lind, Overmyer, Wang, Thagard, Gregory, Thornton, van den Berg | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Posádka
upraviť- Robert Overmyer (2) - veliteľ
- Frederick Gregory (1) - pilot
- Don Lind (1) - 1. letový špecialista
- Norman Thagard (2) - 2. letový špecialista
- William Thornton (2) - 3. letový špecialista
- Lodewijk van den Berg (1) - 1. palubný špecialista
- Taylor Wang (1) - 2. palubný špecialista
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná posádka
upraviť- Mary Johnston - 1. palubný špecialista
- Eugene Trinh - 2. palubný špecialista
Prípravy na štart
upraviťOrbiter Challenger bol pôvodne pripravený na misiu STS-51-E, ktorá bola zrušená. Táto správa zastihla Challenger už na štartovacej rampe. Priamo tam odstránili jeho náklad v podobe dvoch družíc, z ktorých druhú, Anik C-1, vyniesol potom Discovery pri misii STS-51-D. Zvyšok komplexu sa vrátil do haly VAB, kde sa orbiter odpojil od nádrže ET, a potom sa presunul do hangáru OPF. Novým nákladom Challengera sa stalo laboratórium Spacelab 3.
Priebeh letu
upraviťChallenger odštartoval z komplexu LC-39 o 12:02 EDT 29. apríla 1985. Na prvý pohľad prebiehal bez problémov, ale po vylovení motorov SRB z oceánu po ich pristátí ukázala detailná inšpekcia, že plamene v ľavom motore SRB poškodili oba tesniace krúžky. Bol to druhý let európskeho laboratória Spacelab v plnej funkčnej konfigurácii. Počas letu boli úspešne preverené možnosti Spacelabu. Posádka vytvorila dve smeny, ktoré sa striedali po dvanástich hodinách. Medzi hlavné ciele letu patrili aj biologické experimenty s dvoma opicami a 24 hlodavcami na palube. Posádke počas práce neustále pomáhalo riadiace stredisko v Johnson Space Center v texaskom Houstone. Experimenty sa týkali biochémie, astronómie, atmosférickej fyziky, mechaniky tekutín a materiálnej vedy. Z 15 primárnych experimentov bolo 14 úspešných, no iba 12 experimentov sa podarilo vykonať bez problémov. Medzi zlyhaniami bola aj Wangova aparatúra na výskum pôsobenia akustickej energie na kvapku vody. Nakoniec sa ju na radosť všetkých, ale najmä Wanga, podarilo na tretí deň letu uviesť do prevádzky.
Po 19. meraní zo 16 plánovaných zlyhal aj spektrometer AMOS, ktorému unikol chladiaci plyn z jeho kalibračného lasera. Nepodarilo sa tiež vypustiť druhú z dvoch družíc. Zlyhávalo aj vybavenie vnútri a jeden experiment, pozorovanie hviezd v ultrafialovom spektre kamerou vystrčenou z prechodovej komory v strope Spacelabu, sa vôbec nepodarilo uviesť do prevádzky. Mechanizmus otvárania týchto dvierok bol totiž zdeformovaný.
Raketoplán pristál na dráhe Edwards AFB o 12:11 EDT 6. mája 1985 po sedemdennom lete. Keďže Challenger mal pri tejto misii (ako to pri misiách s kozmickými laboratóriami bývalo) veľkú pristávaciu hmotnosť, mal pristávať nie na štandardnom Kennedyho vesmírnom stredisku, ale na Edwards AFB. Tam si mohol dovoliť dlhší dojazd. Po dosadnutí na dráhu mali piloti podľa pokynov skúšať maximálne možné brzdenie. Vďaka tomu sa stroj podarilo zastaviť už po 2 537 metrov a k poškodeniu brzdového systému nedošlo.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-51-B
Zdroj
upraviť- MEK - STS-51-B Ch/F-7 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-05-05]. Dostupné online.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-51-B na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).