Samizdat (z rus. самиздат samizdat ← самоиздательство samoizdateľstvo – samonakladateľstvo) je tajné vydávanie, rozmnožovanie a rozširovanie kníh a periodík, ktoré boli zakázané resp. nemohli vychádzať oficiálne (ako samizdat sa označuje aj takto vydaná publikácia). Výraz vznikol v cárskom Rusku. Týmto spôsobom obchádzali príslušníci opozície resp. odporu voči komunistického režimu v Sovietskom zväze a v ďalších štátoch východného bloku cenzúru. Komunistické štruktúry samizdat tvrdo potlačovali a disidentov, ktorí ho vydávali, súdili a väznili.

Wydawnictwa podziemne
Samisdat text

Myšlienkou samizdatu bolo vydávať len malé množstvo výtlačkov, obyčajne písaných cez kopírovací papier na písacom stroji. Každý čitateľ bol povzbudzovaný, aby tlačovinu opísal, alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožil a poskytol ďalej.

Jedným z prejavov cenzúry totiž bolo odopretie prístupu k rozmnožovacej technike. V Rumunsku (od roku 1983) podliehalo povoleniu aj jednoduché vlastníctvo písacieho stroja obštrukciam: „V rámci bezpečnostných opatrení ešte v roku 1983 vyšiel na svetlo sveta úplne originálny prezidentský dekrét o povinnej registrácii písacích strojov. Kúpa nového písacieho stroja bola možná len so súhlasom polície a dekrét priamo stanovil, že ľudia, ktorí by mohli predstavovať ‚nebezpečenstvo pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu‘ nesmú písací stroj vlastniť.“[1] Vo všetkých komunistických krajinách bol prísne kontrolovaný prístup k cyklostylom, kopírovacím strojom a ďalšej podobnej technike. Skôr, než sa začal prejavovať nástup informačných technológií, došlo k pádu komunistických režimov a uvoľneniu cenzúry.

ZdrojeUpraviť

  1. VYKOUKAL, Jiří; TEJCHMAN, Miroslav; LITERA, Bohuslav. Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989. 1. vyd. Praha : Libri, 2000. 860 s. (Historická řada.) ISBN 80-85983-82-6. S. 616.

LiteratúraUpraviť

  • LESŇÁK, R.: Listy z podzemia. Kresťanské samizdaty 1945 - 1989. Bratislava : Vydavateľstvo USPO Peter Snolík, 1998, 487 s.