Serdab alebo serdáb (z arab. سرداب‎ /sirdāb/ – „pivnica“, pôvodne staroeg. pr-tw.t – „príbytok sochy“) je v egyptológii názov typu uzatvorenej miestnosti alebo výklenku, ktorá bola súčasťou niektorých staroegyptských hrobiek.[pozn 1] V nej bola umiestnená jedna alebo viac sôch ka zosnulého. Na nich bol zobrazený v rôznom veku a v rozmanitých spoločenských a náboženských rolách, ktoré plnil počas svojho života.[1] Miestnosť mala v stene susediacej s obetnou sieňou[2] jeden alebo dva priezory, ktorými sa mohol zosnulý prostredníctvom sochy účastniť svojho kultu a sledovať rituály a jemu prinášané obety, ktoré boli dôležité pre jeho posmrtný život.

Serdab v hieroglyfoch

O1
Z1
X1G43X1

per-tut (pr-tw.t) – príbytok sochy

Pohľad priezorom dovnútra serdábu pyramidového komplexu faraóna Necericheta (Džosera), v ktorom dodnes sedí jeho socha

Dosiaľ najstarší kráľovský serdab poznáme z hrobky faraóna Dena (1. dynastia) na pohrebisku Umm el-Káb v Abyde.[3] Najstarší známy nekráľovský serdab pochádza z obdobia panovania faraóna Kaa (tiež 1. dynastia) a našiel sa v hrobke hodnostára Merku na sakkárskom pohrebisku (hrobka S3505).[4] Obvyklou súčasťou hrobiek bol v období 3. až 6. dynastie, najčastejšie mastáb členov kráľovských rodín a vysokých hodnostárov. V kráľovských hrobkách bol nájdený napr. v pyramídovom komplexe faraóna Necericheta (3. dynastia) ako samostatný kultový stánok,[5] alebo v Ibiho pyramíde (8. dynastia) ako priestor v jej subštruktúre.

Poznámky

upraviť
  1. Králi mávali v serdabe umiestnené okrem pohrebných aj kultové sochy, ku ktorým každodenné rituály vyžadovali prístup, preto nemohol byť serdab trvalo uzatvorený ako v nekráľovských hrobkách. (Arnold 2003, s. 218)

Referencie

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Serdab na českej Wikipédii.

Literatúra

upraviť