Slanisko u Nesytu
Slanisko u Nesytu je národná prírodná rezervácia ev. č. 298 južne od obce Sedlec v okrese Břeclav na západnom brehu rybníka Nesyt. Oblasť spravuje Správa CHKO Pálava.
| Slanisko u Nesytu | |
| Národná prírodná rezervácia | |
 Pohľad na západnú časť rezervácie (jar)
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj |
| Okres | Okres Břeclav |
| Lokalita | Sedlec |
| Nadmorská výška | 175 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′34.2″S 16°41′51.95″V / 48,776167°S 16,6977639°V |
| Rozloha | 16,67 ha |
| Vznik | 4. október 1961[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Břeclav |
| Správa | CHKO Pálava |
| Kód AOPK ČR | 298 |
  Slanisko u Nesytu Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Slanisko u Nesytu | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ochrana upraviť
Dôvodom ochrany je unikátny výskyt slanomilnej flóry a fauny. Slanisko u Nesytu patrí k najcennejším lokalitám tohto typu v Česku.[2][3] Na vznik lokality mala vplyv vysoká koncentrácia iónov v pôde a suché podnebie (pre vznik vnútrozemských slanísk je potreba, aby výpar prevažoval nad zrážkami).[2]
Flóra upraviť
V rezervácii sa zachovali pozostatky mezofilných a vlhkých slaniskových trávnikov a kamyšníkové porasty. Na veľmi malých plochách sa občas objavujú aj asociácie jednoročných slanomilných tráv (skrytka ostnatá, bahienka šašinovitá a steblovec odstávajúci). Väčšinu plochy rezervácie tvoria ochranársky menej zaujímavé suché ovsíkové lúky. Na niektorých miestach prevláda oman britský. Na najvlhších miestach sa nachádzajú porasty ostrice pobrežnej, v prípade zanedbaného managementu zarastajú vlhké miesta skôr nežiaducou trsťou obyčajnou.[2][4]
V lete je Slanisko ozdobené bledo fialovými kvetmi astričky panónskej (Aster tripolium subsp. Pannonicus). Ďalšími vzácnymi slanomilnými druhmi sú prerastlík najtenší, sitina Gerardova, skorocel prímorský, šašina prímorská, ostrica vzdialená, blšník červienkový, hadomor maloúborový, pakolenec slanomilný, soľanka Valerandova, púpava besarábska alebo mrlík slanomilný. Vyskytujú sa tu aj druhy subhalofytné, to znamená také, ktoré vysokú koncentráciu solí vyložene nepotrebujú, ale znášajú ju. Do tejto skupiny patria paľadenec prímorský, kostrava paovčia, škripinka stlačená, ďatelina jahodovitá, šišak gracovitý, ostrica Otrubova, alebo nátržník husí. Nájdeme tu aj rastliny, ktoré sa nedajú označiť za slaniskové – napríklad zdravienok jarný alebo silno ohrozený mlieč močiarny.[2][3][4]
Na slanisku bola v roku 2000 objavená barička prímorská (jediná lokalita v Česku), výskyt sa však v ďalších rokoch nepodarilo potvrdiť.[2] Zmeny vodného režimu v 70. rokoch vyústili do vymiznutia iných dvoch druhov – slanorožec rozprestretý (na lokalite naposledy videli v roku 1976) a soľnička rozprestretá (udržala sa do roku 1986).[3][4]
Fauna upraviť
V rezervácii sa okrem bežných živočíšnych druhov južnej Moravy vyskytujú aj vzácne slanomilné bezstavovce. Na tunajšie halofytné rastliny je viazaných šesť kriticky ohrozených druhov slanomilných motýľov – plôškavec zlatovláskový (Bucculatrix maritima), rúrkovček slaniskový Coleophora halophilella, psoty Ilseopsis samadensis a Ilseopsis salinella, obaľovači Phalonidia affinitana a Gynnidomorpha vectisana. Tiež tu žijú dva druhy slanomilných (Acupalpus elegans a Dyschirius chalceus). Ďalšími druhmi tunajšieho slaništného hmyzu sú ploštička slanomilná (Henestaris halophilus) a koník štíhly Aiolopus thalassinus. Pavúk (Pardosa Maisa) tu má jedinú lokalitu v Česku.[2][4]
.jpg)
Využitie a management upraviť
V minulosti slúžilo toto územie ako pastviská.[2][4] Pohyb zvierat po pastvine narušoval pôdny povrch, čo vyhovovalo mnohých vzácnym, konkurenčne slabým rastlinným druhom.[2] Pred druhou svetovou vojnou bola časť lokality zoraná a premenená na polia, to však bolo ako neúrodné čoskoro ponechané ladom.[4] Napriek tomu si tunajšia slanomilná vegetácia udržala relatívne pôvodný charakter až do 70. rokov 20. storočia, kedy bol antropogénnymi zásahmi narušený vodný režim lokality. To vyústilo do oslabenia niektorých druhov a úplné vymiznutie druhov ako slanorožec rozprestretý a soľnička rozprestretá.[3]
V súčasnosti je potrebné sa o lokalitu starať, aby nezanikla. Ochranársky manažment spočíva najmä v pravidelnom kosení. Okrem kosenia sa experimentuje aj s využitím pastvy dobytka. K posilneniu populácií niektorých druhov rastlín bola na slanisku vyhrnutá umelá ryha.[3]
Referencie upraviť
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-09]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h http://www.naturabohemica.cz/slanisko-u-nesytu/
- ↑ a b c d e http://botany.cz/cs/slanisko-u-nesytu/
- ↑ a b c d e f Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-09]. Dostupné online. Archivované 2013-11-05 z originálu.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slanisko u Nesytu
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slanisko u Nesytu na českej Wikipédii.