Slnko aj vychádza

román Ernesta Hemingwaya

Slnko aj vychádza (angl. The Sun Also Rises) z roku 1926 je prvý román Ernesta Hemigwaya. Skladá sa z troch kníh. Je aj Hemingwayovou reflexiou na zážitky v spisovateľskom prostredí Paríža 1920-tych rokov a v Španielsku v Pamplone v roku 1924. Hemingway sa tam zúčastnil na býčích zápasoch Fiesta Sanfermines v Pamplone. Prácu na románe začal koncom júla 1925 vo Valencii v auguste pokračoval v Madride, San Sebastián a v Hendaye a rukopis uzavrel 6. septembra v Paríži. Počas nasledujúcej zimy podnikol v rakúskom Montafon na rukopise obsiahle úpravy a krátenia, skôr ako ho v apríli 1926 poslal k Maxwellovi Perkinsovi z nakladateľstva Charles Scribner's Sons, New York.

Slnko aj vychádza
The Sun Also Rises

Autor Ernest Hemingway
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania USA
Nakladateľstvo originálneho vydania Charles Scribner's Sons
Dátum 1. vydania originálu 1926
Slovenské vydania knihy

Dej upraviť

Dej románu vedie cez Paríž a San Sebastian do Pamplony. Tam sa 6. júla 1924 začnú býčie zápasy a fiesta Sanfermines, ktoré sú základom knihy. Pri procesiách obyvatelia baskického mesta na severe Španielska pri zvukoch bubnov hlasno tancujú ovešaní cesnakovými pletencami. Cez ulice a uličky mesta sa ženú býky, pred ktorými utekajú muži - domáci aj turisti.

Príbeh sa začína v Paríži a opisuje život tamojších amerických emigrantov, ktorý sa odohráva prevažne v kaviarňach a baroch. Ja-rozprávač Jacob Barnes, svojimi priateľmi nazývaný Jake, pracuje v Paríži ako korešpondent amerického časopisu. Jake pochádza z Kansas City a v 1. svetovej vojne utrpel ťažké zranenie, ktoré viedlo k impotencii. Vo vojenskom lazarete spoznal zdravotnú sestru Brett. Jake bol do Brett, ktorá sa medzitým dvakrát vydala a teraz sa volá Lady Ashley, kedysi zaľúbený.

Robert Cohn z New Yorku v Paríži píše svoju druhú knihu. Písanie mu nejako nejde. Okrem toho má na krku Frances Clyne. Frances sa Jakovi sťažuje, že jej sľúbil manželstvo a potom od sľubu upustil. Jake sa Frances vyhýba lebo vie viac, ale jej nič nepovie. Brett mala s Robertom v San Sebastiane aféru.

Jake na fiestu cestuje cez Bayonne do Pamplony so spisovateľom Billom Gortonom. Bill prišiel parníkom až z New Yorku, len aby si mohol pozrieť španielsku fiestu. Po ceste si zájdu na rybačku v Pyrenejach a táto časť je silnou stránkou príbehu i preto, že v nej jasne profiluje hlavnú postavu ako človeka bojujúceho so svojím trápením, no nevzdávajúceho sa. Jake je v Pamplone známy ako aficionado a preto jemu a jeho priateľom vydajú žiadané izby v hoteli Montoya. Medzi aficionadami (fanúšikmi) nie je veľa Američanov. Španieli si Jaka vážia tak, že mu prepáčia aj jeho pitia chtivých priateľov. Robert Cohn vie, že jeho aféra s Brett je známa a správa sa takým spôsobom, ktorý sa Jakovi a Billovi a potom aj Brett a Mikovi nepáčia. Brett pricestováva s Michaellom Campbellom až neskôr. Chce sa za toho Škóta, ktorý možno raz zbohatne, vydať. Ale nakoniec vysvitne, že Mike je bankrotár s náklonnosťou k alkoholu.

Aj keď pijanka Brett po ceste na fiestu skolabuje, užíva si fiestu plnými dúškami. V aréne sedí vpredu na bariérach a hľadí nepohnute na to, ako býk svojím rohom rozpára koňovi telo. Robert je z udalostí v aréne skôr zhnusený. Jakovi priatelia sa zamestnávajú priebežne sa opakujúcimi alkoholickými excesmi. Opitý Mike vyzýva Roberta aby opustil Pamplonu. Robert, ktorý však nepije, sa nenechá odradiť a ďalej si zastáva miesto pri Brett a tým dáva podnet k ďalším hádkam.

34-ročná Brett obdivuje o pätnásť rokov mladšieho toreadora Pedra Romera a donúti Jaka k tomu, aby ich zoznámil, aby s ním mohla začať pomer. Majiteľ hotela, Señor Montoya, odsudzuje, že torero pije koňak a ukazuje sa s polooblečenými ženami na verejnosti. Jake o tom vie, a aj napriek tomu, že ho s Montoyom spája hlboké priateľstvo medzi mužmi založené na vášni k býčím zápasom, ignoruje Montoyove predsudky. Brett sa svojmu priateľovi Jakovi stále sťažuje na veci, za ktoré si sama môže, že nemôže zato a že ináč nevie, a chce aby ju Jake v tom podporil. Jake je plný porozumenia, aj keď je jednoznačné, že prameň problémov a hádok medzi Robertom a Mikeom spočíva práve v skutočnosti, že Brett mala aféru s Robertom napriek tomu, že je zasnúbená s Mikeom.

Robert, za univerzitných čias amatérsky boxer, nevie vystáť to, že Brett trávi čas v hotelovej izbe torera Romera. Vnikne do miestnosti a mladšieho a telesne slabšieho torera zbije. Potom udrie aj opitého Jaka. Nakoniec Robert uteká do Paríža - pravdepodobne k Frances Clyne.

Po poslednom Romerovom famóznom vystúpení v Pamplone hľadá Brett s mladým torerom izbu. Po fieste opúšťajú Jake, Mike a Bill Španielsko spoločne. Ich cesty sa rozdelia v Južnom Francúzku na pobreží Atlantického oceánu. Jake sa vráti naspäť do Španielska do San Sebastiana. Tam chce stráviť pár dní sám v pokoji predtým, než sa vráti do Paríža. To mu aj celkom vychádza, kým neobdrží od Brett naliehavý telegram, aby ju vyhľadal v Madride. Ako niekoľkokrát predtým, Jake nerozmýšľa a vydáva sa hneď na cestu nočným vlakom do Madridu a stretáva sa s Brett v hoteli. S dominantným, ale ešte primladým torerom Romerom sa rozišla. Opustil ju, lebo priveľa pila a jeho aficionados to neschvaľovali.

Brett a Jake podniknú po horúcej španielskej metropole zamyslenú jazdu taxíkom, navzájom sa opäť zblížia a Brett ako už predtým viackrát, si ťažká na osud, ktorý ich doviedol do tejto situácie: "Ach, Jake", povedala Brett, "mohlo nám byť spolu tak bohovsky." [...] "Veru tak" [...] "Nie je ohromné aspoň na to myslieť?"[2] V tejto pasáži je zobrazené, že sa zdá, že Jake chápe svoju situáciu, že normálny vzťah k Brett by nikdy nebol možný a že Brett sa naňho obráti len v chvíľach núdze; že ho Brett zakaždým zraní mu stojí zato.

Ustredná téma románu upraviť

Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po 1. svetovej vojne. Motto: „Vy všetci ste stratená generácia".

Autor o svojom diele upraviť

Hemingway popísal svoju knihu v liste, ktorý písal Francisovi Scottovi Fitzgeraldovi ako "prekliate smutný príbeh, v ktorom sa poukazuje na to, ako ľudia klesajú na dno". Ide však aj o kritický náhľad na dobu po 1. svetovej vojne a na stratenú generáciu zbavenú ilúzií a ilustrovanie biblického slova "zem však ostane večná" (Šalamún). Poukazuje sa na protiklady medzi škodlivým (sparná, dusná atmosféra parížskeho nočného života) a zdravým spôsobom (rybačka v pyrenejských horských riekach) života a medzitým šport a jeho publikum. Hlavné postavy to ešte zosilňujú: Kirké - Lady Asleyová, ktorá klesla tak hlboko do alkoholického marazmu, že sa jej nedarí začať žiť nový život; Jake Barnes - typický hemingwayovský hrdina, ovláda sa, ľahostajný voči psychickým aj fyzickým bolestiam, a napriek účasti na deji románu ostáva ako nezúčastnený pozorovateľ; z bohatej rodiny pochádzajúci amatérsky boxer Robert Cohn, ktorý jediný rozpráva o citoch, ale kolíše medzi neistotou a agresiou; Pedro Romero, mužný torero, hrdý, vytrvalý, odvážny, statočný, prirodzený, pevnej vôle a dôstojnosti.

Sfilmovanie upraviť

The Sun Also Rises bolo sfilmované v roku 1957 režisérom Henry Kingom, ktorý päť rokov predtým sfilmoval aj Hemingwayove The Snows of Kilimanjaro. V hlavných úlohách hrali Tyrone Power, Ava Gardnerová, Mel Ferrer, Errol Flynn, Robert Evans a Juliette Gréco.

Referencie upraviť

  1. Bibliografické záznamy knihy Slnko aj vychádza na book.google.com
  2. HEMINGWAY, E.: Slnko aj vychádza , Slovenský spisovateľ , 1968 , strana 214, riadok 32 a nasl.

Zdroje upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fiesta (Hemingway) na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).