Otvoriť hlavné menu

Konžský slobodný štát

(Presmerované z Slobodný štát Kongo)
Konžský slobodný štát
 Rôzne miestne kráľovstva 1885 – 1908 Belgické Kongo 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
2 345 410 km²
Najvyšší bod
Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
~ 8 500 000 (odhad 2008)
francúzština (úradný), miestne jazyky
Štátny útvar
absolutistická monarchia
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Rôzne miestne kráľovstva Rôzne miestne kráľovstva
Nástupnícke štáty:
Belgické Kongo Belgické Kongo

Konžský slobodný štát (iné názvy: Slobodný konžský štát, Slobodný štát Kongo, Nezávislý štát Kongo, Nezávislý konžský štát; fr. État indépendant du Congo) bolo v rokoch 18851908 nezávislé kráľovstvo, ktoré belgický kráľ Leopold II. pretvoril z územia povodia Konga na svoj vlastný majetok. V roku 1908 belgický parlament prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou, pretože režim nastolený v Slobodnom konžskom štáte sa vyznačoval nevídanou brutalitou a takisto nedokázal spravovať toto obrovské územie. Odhaduje sa, že počas trvania Slobodného konžského štátu zomrelo okolo 10 miliónov obyvateľov na občianske nepokoje, hlad a choroby, z ktorých šírenia je dokonca obvinený režim.

DejinyUpraviť

 
Leopold II. na Poštovej známke Slobodného štátu Konga

Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo zhruba od roku 1870 do 20. rokov 20. storočia - prvým bol sir Henry Morton Stanley, ktorého sponzoroval belgický kráľ Leopold II., ktorý túžil po Kongu ako kolónii. Ako predseda Association Internationale Africaine poštval jedného európskeho rivala proti druhému. Formálne získal teritórium Kongo na konferencii v Berlíne v roku 1885. Leopold urobil z územia svoj vlastný majetok a pomenoval ho Slobodný štát Kongo. Leopoldov režim začal v Kongu realizovať rôzne projekty ako napríklad stavbu železnice od pobrežia do Leopoldville (dnes Kinshasa), ktorej dokončenie trvalo roky. Takmer všetky tieto projekty boli zamerané na čo najväčšie vyťaženie kapitálu z kolónie, čo viedlo k surovému vykorisťovaniu Afričanov. V „Slobodnom štáte“ bolo miestne obyvateľstvo využívané najmä na zber gumy, ktorá mala stúpajúcu hodnotu v dôsledku rastúceho trhu s gumenými pneumatikami. Na predaji gumy zarobil Leopold obrovskú sumu peňazí, vďaka čomu postavil mnoho budov v Bruseli a Ostende na oslavu svojej osoby a krajiny. Len medzi rokmi 1885 a 1908 zahynul milión Konžanov v dôsledku vykorisťovania a chorôb. Vládna komisia neskôr prišla k záveru, že populácia v Kongu sa počas tohto obdobia zmenšila možno o polovicu; no v oblasti nebolo urobené žiadne systematické sčítanie ľudu až do roku 1920.[1] Na presadenie výrobných kvót na gumu bola povolaná Force Publique (FP). FP bola armáda, avšak jej cieľ nebol brániť krajinu ale terorizovať domorodých obyvateľov.

Činnosť úradov v Slobodnom štáte Kongo vzbudila medzinárodnú kritiku. Protesty vedené E.D. Morelom, britským diplomatom Rogerom Casementom a taktiež známym spisovateľom Markom Twainom, ktorý vo svojom reporte v roku 1904 odsúdil miestne praktiky. Román Josepha Conrada Srdce Temnoty sa odohráva v Slobodnom štáte Kongo.

V roku 1908 Belgický parlament po počiatočnom odmietaní podľahol medzinárodnej kritike (najmä zo strany Veľkej Británie) a prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou. Od tej chvíle bolo Belgické Kongo spravované belgickým parlamentom.

GenocídaUpraviť

 
Konžskí robotníci, ktorí nesplnili kvóty na dodanie gumy boli často trestaní odseknutím pravej ruky.

Afrika mala v roku 1900 medzi 90 až 133 miliónmi obyvateľov a tak počet obetí v Slobodnom konžskom štáte, ktorý sa odhaduje na 10 miliónov, tvorí významný podiel. Belgickí vojaci sa takisto vyznačovali nebývalou brutalitou. Každá dedina mala kvóty, koľko gumy musí pre kolonizátorov zabezpečiť, čo spôsobovalo, že si medzi sebou gumu kradli. Keď dedina kvóty nesplnila, vojaci ich mali zabiť a doniesť odseknuté pravé ruky na veliteľstvo ako dôkaz, že dedinčanov zabili. Niekedy však vojaci podvádzali a dedinčana nezabili, iba mu odsekli pravú ruku.

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. http://www.cadtm.org/Conference-d-Adam-Hochschild-les Conférence d’Adam Hochschild - les fantômes de Leopold II