Soběslav I. (* okolo 1090, † 14. február 1140, Hostinné) bolo české knieža (od r. 1125) z rodu Přemyslovcov.

Soběslav I.
české knieža
Soběslav I.
Panovanie
DynastiaPřemyslovci
Panovanie1125 – 1140
PredchodcaVladislav I.
NástupcaVladislav II.
Biografické údaje
Pôvodné menoSoběslav
Narodenieokolo 1090
Úmrtie14. február 1140
Hostinné
PochovanieVyšehrad
Rodina
Manželka
OtecVratislav II.
MatkaSvatava Poľská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsSoběslav I.
(multimediálne súbory na commons)

Dňa 16.4.1125 zasadol na kniežací stolec posledný potomok prvého českého kráľa Vratislava II. a jeho tretej manželky Svatavy (* 1041/44 alebo 1046/48, † 1. september 1126).

Moravský údelník

upraviť

Do povedomia sa prvý raz dostal v r. 1107, keď odišiel spolu so zvrhnutým bratom Bořivojom II. do exilu do Poľska. Po návrate dostal v roku 1110 údel v Žatci. V roku 1115 od brata a kniežaťa Vladislava I. dostal okolie mesta Hradec Králové, neskoršie miesto toho okolie Znojma a Brna. V roku 1123 však ako dôsledok jeho sporov s kniežaťom bol údelov zbavený, utiekol do Nemecka a potom do Poľska. Správa o Vladislavovom ochorení ho priviedla späť do Čiech a obaja bratia sa zmierili.

Bitka pri Chlumci

upraviť

Po Vladislavovej smrti sa Soběslav ujal vlády. Tento čin vyvolal odpor u vnuka jeho strýka Ota II., ktorý na uplatnenie svojho nároku ako najstaršieho Přemyslovca na kniežací stolec hľadal pomoc u rímskeho kráľa Lothara III. Soběslav sa však jeho príkazu na uvoľnenie trónu v Otov prospech nepodriadil, a preto Lothar v roku 1126 vtrhol do Čiech. Dňa 18. februára sa pri Chlumci strhla známa bitka, v ktorej rímsky kráľ utrpel porážku. Medzi mnohými urodzenými bojovníkmi tu padol i sám Oto II. Soběslav rímskeho kráľa zajal, no vzápätí ho prezieravo prepustil na slobodu. Uvedomoval si, že je to jeho prvá vojnová výprava, ktorá miesto lesku víťazstva skončila hanebnou porážkou. Lothar sa v nasledujúcich rokoch nemiešal do českých pomerov.

Rozvoj krajiny

upraviť

Soběslav viedol v rokoch 1131 – 1135 vojnu s Poľskom, ktorá vznikla kvôli sporom o uhorskú korunu a bola sprevádzaná značným pustošením. V domácej politike si viedol úspešne, staral sa o zachovanie pokoja a rozvoja krajiny, opevňoval pohraničné hrady, osobitnú pozornosť venoval vyšehradskej kapitule. Posledný pokus o Soběslavovo zvrhnutie sa udial v roku 1130. Bol do neho zapletený Břetislav, syn Břetislava II. Soběslav sa však o komplote dozvedel a aktérov sprisahania dal potrestať (Břetislava dal oslepiť).

Posledné roky jeho života sprevádzala snaha o zabezpečenie trónu pre svojho syna Vladislava. V roku 1138 o tom viedol rokovania i s novým rímskym panovníkom Konrádom III. V júni toho roku zvolal do Sadskej zasadnutie šľachty na ktorej prítomní šľachtici prisahali vernosť budúcemu kniežaťu.

Soběslav zomrel v Hostinnom, keď dozeral na opevňovanie východnej hranice. Bol pochovaný vo vyšehradskom kostole vedľa svojich rodičov a súrodencov. Jeho syn sa však kniežaťom nestal. Na kniežací stolec zasadol Vladislav II., syn Vladislava I.

Rodinné pomery

upraviť

Soběslav I. bol ženatý s Adlétou (* 1105/1107, † 15. september 1140), dcérou Álmoša Uhorského. Z manželstva sa narodilo päť detí:

Genealógia

upraviť
Břetislav I.
† 10. január 1055
  Judita zo Schweinfurtu
† po 1052
  Kazimír I. Obnoviteľ
* 25. júl 1016
† 28. november 1058
  Dobroněga Kyjevská
† 1087
         
     
  Vratislav II.
† 14. január 1092
  Svatava Poľská
*† asi 1046 – 1048
† 1. september 1126
 
     
   
Adléta Uhorská
† 15. september 1140
OO   asi 1123
Soběslav I.
* okolo 1075?
† 14. február 1140
                   
                   
                   
Vladislav Olomoucký
† po 1165
 
Mária Česká
† po 1172
 
Soběslav II.
 * asi 1128
 † 29. január 1180
 
Oldřich
 * 1134
 † 1177
 
Václav II.
 * 1137
 † po 1192
 

Panovnícke pomery

upraviť


Soběslav I.
Vladárske tituly
Predchodca
Vladislav
České knieža
11251140
Nástupca
Vladislav II.