Otvoriť hlavné menu

Vladislav II. (Čechy)

Vladislav II. (* okolo 1110 – † 18. január 1174, Meerane, Sasko) bol český knieža (od r. 1140) a kráľ (v r. 1158 – 1172) z rodu Přemyslovcov, najstarší syn kniežaťa Vladislava I. a Richenzy z Bergu.

Bedřich
český knieža a kráľ
Vladislav II.
Narodenieokolo 1110
Úmrtie18. január 1174
Meerane, Sasko
RodičiaVladislav I., Richenza z Bergu
ManželkaGertruda Babenberská (1140 – 1150)
Judita Durínska (1153 –)
DetiBedřich
Svatopluk
Vojtech III.
Anežka Přemyslovna
Přemysl Otakar I.
Vladislav Jindřich
Richsa Česká
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladislav II.

Mladý Vladislav prežil dobrodružnú mladosť. Za vlády svojho strýka Soběslava I. nemal nádej na kniežací stolec, odišiel preto v roku 1133 k príbuzným do Bavorska. Po strýkovej smrti bol českými veľmožmi povolaný na kniežací stolec.

Druhý český kráľUpraviť

Nový knieža prejavil nečakanú ráznosť a vladárske schopnosti. Už v r. 1142 sa odohral pokus o jeho zvrhnutie, ale s pomocou rímskeho kráľa Konráda III. sa na tróne udržal. V r. 1147 sa zúčastnil druhej krížovej výpravy do Palestíny, odkiaľ sa však už z Carihradu vrátil späť. Po nástupe nového rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu a počiatočných vzájomných sporoch bol za svoje zásluhy o blaho ríše 11. januára 1158 na ríšskom sneme v Regensburgu ako druhý český panovník korunovaný za kráľa (iba pre svoju osobu). Po cisárovom boku sa zúčastnil vojenského ťaženia do Talianska, kde vynikol v bitke pri Miláne.

Obdobie Vladislavovho panovania prinieslo Čechám prosperitu a nebývalý rozkvet. Vďaka jeho politickým i rodinným stykom so zahraničím v krajine dostali priestor mnohé nové kultúrne vplyvy. Na počiatku Vladislavovho panovania sa v krajine usadili tzv. reformované rády – premonštráti a cisterciáni, neskôr i johaniti. Bolo založených viacero kláštorov (Strahov, Plasy, Želiv, Doksany).

Záver vládyUpraviť

V protiklade k jeho úspešnému panovaniu koniec jeho vlády nebol práve najšťastnejší. V záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna Bedřicha. Na sklonku roku 1172 preto abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemovného zhromaždenia ani prijatím kniežatstva od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatsva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka Soběslava I., Oldřicha. Ten sa však titulu vzdal v prospecha svojho staršieho brata Soběslava. Vladislav opustil Čechy a uchýlil sa do Durínska, na majetky svojej druhej manželky Judity. Po smrti bol pochovaný v meissenskej katedrále, neskôr boli jeho telesné ostatky prevezené do Čiech a uložené v strahovskom kláštore.

Rodinné pomeryUpraviť

Knieža a kráľ Vladislav II. bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou sa okolo roku 1140 stala Gertrúda Babenberská (* 1118?, † 1150), dcéra vojvodu Leopolda III., s ktorou mal štyri deti:

Druhý raz sa Vladislav II. oženil v r. 1153 s Juditou, dcérou Ľudovíta I. Durínskeho. Z manželstva sa narodili tri deti:

RodokmeňUpraviť

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Břetislav I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vratislav II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Judita zo Schweinfurtu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kazimír I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Svatava Poľská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Dobronega Kyjevská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Poppo z Bergu-Schelklingenu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrich I. z Bergu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Uhorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Richenza z Bergu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Diepold II. z Vohburgu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Adelheid z Mochentalu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Luitgarda Zähringenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Panovnícke pomeryUpraviť


Vladislav II.
Vladárske tituly
Predchodca
Soběslav I.
České knieža
11401158
Nástupca
Bedřich


Vladislav II.
Vladárske tituly
Predchodca
Vratislav II.
Český kráľ
11581172
Nástupca
Přemysl Otakar I.