Závitnicovka

(Presmerované z Spirogyra)

Závitnicovka[1][2][3] (iné názvy: spirogyra[1][4][5][6], spirogýra[7]; lat. Spirogyra) je rod rias z čeľade Zygnemataceae z radu jarmovky (Zygnematales) z triedy spájavky/spájavé riasy (Conjugatophyceae alebo Zygnematophyceae). Sú to vláknité riasy.

Závitnicovka sa bežne vyskytuje v stojatých vodách rôznej kvality, niekedy vytvára bohaté svetlozelené chumáče, ktoré pri letnom slnku často plávajú na hladine rybníka či jazera. Sú to netoxické riasy významné v ekosystéme stojatých a periodických vôd.

Mikroskopicky sú identifikovateľné podľa špirálovito stočených pásovitých nástenných chloroplastov, ktoré, keď sú v počte dva, pripomínajú nazeleno sfarbenú dvojzávitnicu DNA. Vlákna sú jednoduché a nerozkonárené. Bunkové steny majú povrchovú vrstvu slizkú a aj preto sa makroskopické chumáče týchto rias dajú rozoznať po hmate tak, že medzi prstami kĺžu (na rozdiel napr. od chumáčov zelenej sifonokladálnej riasy Cladophora (žabí vlas), ktoré sú na pohmat drsné).

U rodu závitnicovka sa nevyskytujú žiadne bičíkaté štádiá. Vyskytuje sa u nich preto iný spôsob pohlavného rozmnožovania ako u zelených rias (Chlorophyceae). Nepohlavne sa rozmnožujú pomocou partenospór alebo autospór, hrubostenných jednobunkových útvarov, ktoré sa vytvoria z vegetatívnej bunky v rámci vlákna. Pohlavný spôsob rozmnožovania u závitnicovky predstavuje spájanie (konjugácia), kde splývajú dva pohlavne odlišné protoplasty buniek zväčša v samičom gametangiu (morfologicky väčšom) za vzniku zygoty, ktorá sa potom zaobalí a vytvorí zygospóru, označovanú aj ako hypnozygota. Hypnozygota závitnicovky je jediným diploidným štádiom v jej ontogenéze.

GalériaUpraviť

ZdrojeUpraviť

  1. a b MARHOLD, K. et al. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska 1998
  2. spájavky. In: Pyramída
  3. BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9. S. 91, 92.
  4. spájavky. In: Malá encyklopédia biológie, 1975, S. 452
  5. jurajpiovar.science.upjs.sk, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  6. spirogyra. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  7. spirogýra. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 1135