Zygota
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Zygota je bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch pohlavných buniek – gamét. Nesie úplnú sadu chromozómov svojho druhu a je pripravená na ďalšie delenie. Zygota je úplne prvé počiatočné štádium ontogenézy jedincov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. U živočíchov sa delením (brázdovaním) zygota mení na morulu. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.
Ďalší vývoj upraviť
U dvojstranovcov nový organizmus prechádza radou vývojových štádií: morula - blastula - gastrula. Spôsob delenia zygoty na menšie bunky sa nazýva blastogenéza. Jej prvá časť je ryhovanie, pri ktorom sa nezväčšuje celkový rozmer organizmu. Druhou časťou je gastrulácia.
Ryhovanie upraviť
Ryhovanie sa delí na úplné (totálne) a čiastočné (parciálne).
- Vajíčko kopijovca a cicavcov sa rýhuje celé a vznikajúce bunky blastomery sú takmer rovnako veľké. Všetky blastomery sa ale nedelia súčasne, preto je usporiadanie blastomer nepravidelné a líši sa veľkosťou (u cicavcov).
- U obojživelníkov prvé dve ryhy rozdelia vajíčko na 4 blastomery, ďalej vajíčko delí tretia ryha. Taktiež vznikajú menšie a väčšie makromery.
- U vajíčok s malým množstvom žltkových rezerv vzniká ku koncu ryhovania prechodný útvar, tzv. morula
- U vtákov a plazov sa žĺtok neryhuje, ryhuje sa len plodové vajce.
Zo zygoty sa postupným delením rozšíri počet buniek až na 64 (morula).