Spoluhláskové písmo

Spoluhláskové písmo (iné názvy: konsonantické písmo, čiastočné fonémické písmo, čiastočné fonematické písmo, kváziabecedné písmo, kvázialfabetické písmo, kváziabeceda, spoluhláskové/konsonantické abecedné písmo, spoluhláskové/konsonantické alfabetické písmo, spoluhlásková/konsonantická abeceda, abdžad, abgad, konsonanticko-zvukové písmo, konsonanticko-fonetická abeceda) môže byť:

  • a) hláskové písmo, v ktorom sa grafémami (písmenami) vyjadrujú len spoluhlásky, a v ktorom znak vyjadruje vždy len jednu spoluhlásku
  • b) hláskové písmo, v ktorom sa grafémami (písmenami) vyjadrujú len spoluhlásky (a znak vyjadruje jednu alebo viac spoluhlások)
  • c) bod b + písmo, v ktorom sa grafémami vyjadrujú len spoluhlásky a (niektoré alebo všetky) samohlásky sa značia pomocou niektorých spoluhláskových znakov (tzv. matres lectionis)
  • d) bod b + písmo, v ktorom sa grafémami vyjadrujú len spoluhlásky a samohlásky sa môžu značiť pomocou špeciálnych (diakritických) znamienok
  • e) body c a d súčasne
  • f) bod b/c/d/e + logokonsonantické písmo
  • g) bod b/c/d/e + spoluhláskové písmo, v ktorom sa vyskytujú aj slabičné znaky (čiže vrátane tzv. rozšíreného abdžadu/rozšíreného abgadu [1])
  • h) bod b/c/d/e + abugida

Niektorí autori spoluhláskové písmo považujú za poddruh slabičného písma.

Názov abdžad/abgadUpraviť

Názov abdžad (podobne ako názov abugida) navrhol v roku 1990 Peter T. Daniels [2]podľa arabského slova abdžad. To pochádza z názvov prvých štyroch písmen arabskej abecedy ﺍ (álíf), ﺏ (bá), ﺝ (džím) a ﺩ (dál) podľa historického poradia arabskej abecedy. V tej istej práci Daniels poznamenáva, že Alan Corré navrhuje názov abgad, aby sa tak vyjadrila semitská (a nie vyslovene spisovnoarabská) etymológia výrazu.

Rozdiel voči podobným písmamUpraviť

Spoluhláskové písmo sa od pravého hláskového písma líši v tom, že má grafémy len pre spoluhlásky. Od slabičných písiem sa líši tým, že v slabičných písmach sú samohlásky zahrnuté v graféme a všetky odchýlky od tejto štandardnej vokalizácie sa musia vyznačiť samohláskovými značkami.

VýskytUpraviť

Všetky spoluhláskové písma patria medzi semitské písma a písma z nich odvodené. Spoluhláskové písmo je napr. arabské písmo (vrátane perzského písma a pod.), hebrejské písmo, aramejské písmo, fenické písmo, avestské písmo a tifinag.

Egyptské písmo bolo skôr logokonsonantické písmo. Ugaritské písmo bol rozšírený abdžad. Obidve písma teda patria pod spoluhláskové písmo iba pri aplikovaní širších definícií termínu spoluhláskové písmo.

Príklad použitiaUpraviť

Keby slovenčina používala spoluhláskové písmo, vyzeralo by to asi takto: Nd Ttr s blsk, hrm dv bj. (namiesto: Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.)

V hlavnom spoluhláskovom písme súčasnosti - v arabskom písme - sa normálne zapisujú len spoluhlásky a dlhé samohlásky (tie sa zapisujú pomocou istých znakov pre spoluhlásky), ale je možné zapisovať aj krátke (a dlhé) samohlásky, a to pomocou diakritických znamienok písaných nad a/alebo pod znaky spoluhlások. Samohlásky si teda čitateľ musí pri normálnom zapisovaní doslova domyslieť.

Takýto typ písma nie je možný v každom jazyku. V semitských jazykoch hrá rozhodujúcu úlohu tzv. spoluhláskový koreň (teda všetky spoluhlásky koreňa slova postavené vedľa seba) a samohlásky nie sú až také dôležité. V jazykoch ako gréčtina a slovenčina, v ktorých samohlásky rozlišujú význam slova, by používanie spoluhláskového písma, teda vynechávanie samohlások pri písaní, spôsobovalo väčšie problémy.

DruhyUpraviť

Niekedy sa rozlišuje tzv. čisté (či pravé) spoluhláskové písmo a "iné" spoluhláskové písmo. Čisté spoluhláskové písmo je buď také spoluhláskové písmo, v ktorom sa vôbec neznačia samohlásky (čiže hore definície a/b) alebo z iného hľadiska také spoluhláskové písmo, v ktorom je nulový (alebo veľmi malý podiel) logogramov (čiže hore všetky definície okrem definície f).

Sprout [3] rozlišuje:

  • spoluhláskové písmo (hore definícia a)
  • polykonsonantické písmo (viacspoluhláskové písmo) -hláskové písmo, v ktorom sa grafémami (písmenami) vyjadrujú len spoluhlásky a existujú aj znaky pre skupinu viacero spoluhlások, napríklad egyptské písmo

Sprout a Rogers [4] rozlišujú:

  • spoluhláskové písmo (vrátane polykonsonantického) s nízkym podielom morfografie (logografie) - napr. západosemitské písmo
  • spoluhláskové písmo (vrátane polykonsonantického) s vysokým podielom morfografie (logografie) - perzoaramejské písmo, egyptské písmo

Pozri ajUpraviť

ZdrojeUpraviť

  1. Ale termín rozšírené spoluhláskové písmo má iný význam.
  2. http://isites.harvard.edu/fs/docs/icb.topic129948.files/Daniels.pdf
  3. Sprout: A computational theory of writing systems, 2000
  4. Rogers: Writing Systems: A linguistic Approach, 2005