Arabské písmo je nepravé spoluhláskové písmo, ktoré sa používa na zápis arabčiny a ďalších semitských aj nesemitských jazykov. Považuje sa za druhé najrozšírenejšie písmo sveta hneď po latinke.[1] Patrí medzi písma, ktoré majú pôvod v aramejskom písme.


Arabské písmo
Klasifikácia
ISO 15924: 160 / Arab
Ukážka
V arabskom texte: الصفحة الرئيسية من ويكيبيديا ، الموسوعة الحرة
V perzskom texte: صفحهٔ اصلی از ویکی‌پدیا، دانشنامهٔ آزاد
     Krajiny, v ktorých je arabské písmo oficiálnym písmom
     Krajiny, v ktorých sa arabské písmo používa popri inom oficiálnom písme

Keďže Korán, posvätná kniha islamu, je písaný arabským písmom, šírenie viery prispelo aj k šíreniu arabského písma. Na zápis nesemitských jazykov, napríklad perzštiny, urdčiny, kónkánčiny, malajčiny alebo turkických jazykov (azerbajdžančina, kazaština, ujgurčina), sa písmená často prispôsobovali.

Charakteristika

upraviť

Arabské písmo sa píše sprava doľava a stránky v arabských knihách a novinách za sebou nasledujú v opačnom smere ako v knihách písaných latinským písmom.

Arabské písmo patrí medzi spoluhláskové písma, čo znamená, že jednotlivé písmená sú spoluhláskové, aj keď niektoré z nich môžu označovať napr. dlhé samohlásky. Arabská abeceda má 28 písmen. Spolu so základnými písmenami sa používa aj množstvo diakritických znamienok, vo väčšine textov sa však používa len časť z nich.

Arabské písmo je kurzívne – jeho tlačená podoba zobrazuje rukopisné tvary. Neexistujú rozdiely medzi veľkými a malými písmenami, aké existujú napr. v latinke. Typickou charakteristikou arabského písma je, že jednotlivé písmená majú rozličné tvary v závislosti od pozície v slove. Okrem samostatného tvaru rozoznávame počiatočný (iniciálny), stredový (mediálny) a koncový (finálny) tvar písmen.

Druhy arabského písma [2]

upraviť

Arabské písmo možno rozdeliť jednak geograficky (vlastné arabské písmo, perzské písmo, afganské písmo, malajské písmo atď.) a jednak historicko-typograficky nasledovne:

Znaky arabského písma

upraviť

Grafémy arabského písma sú nasledovné:

Tvar písmena Názov písmena
Samostatný Finálny Mediálny Iniciálny v arabčine v prepise (DIN 31635)
أَلِف ʾalif
بَاء bāʾ
تَاء tāʾ
ثَاء ṯāʾ
جِيم ǧīm
حَاء ḥāʾ
خَاء ḫāʾ
د دَال dāl
ذَال ḏāl
رَاء rāʾ
زَاِي zāy
سِين sīn
شِين šīn
صَاد ṣād
ﺿ ضَاد ḍād
طَاء ṭāʾ
ظَاء ẓāʾ
عَين ʿayn
غَين ġayn
فَاء fāʾ
قَاف qāf
كَاف kāf
لاَم lām
مِيم mīm
نُون nūn
هَاء hāʾ
وَاو wāw
يَاء yāʾ
Špeciálne písmená a ligatúry
هَمْزَة hamzah
أَلِف مَدَّة ʾalif maddah
أَلِف هَمْزَة (بِالفَتْحَة) ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah)
أَلِف هَمْزَة (بِالكَسْرَة) ʾalif hamzah (bi-l-kasrah)
وَاو هَمْزَة wāw hamzah
يَاء هَمْزَة yāʾ hamzah
تَاء مَرْبُوطَة tāʾ marbūṭah
أَلِف مَقصُورَة ʾalif maqṣūrah
lām-ʾalif
lām-ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah)
lām-ʾalif hamzah (bi-l-kasrah)
lām-ʾalif maddah

Transkripcia arabčiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.

Referencie

upraviť
  1. Krupa, Viktor a Genzor, Jozef: Písma sveta, 1989
  2. http://calligraphyqalam.com/styles/muhaqqaq-rayhani.html Archivované 2012-05-30 na Archive.today, http://international.loc.gov/intldl/apochtml/ascsbibSubjects1.html, http://www.obib.de/Schriften/AlteSchriften/alte_schriften.php, KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 143-152.