Otvoriť hlavné menu

ŽivotUpraviť

Narodil sa v Paríži v rodine obchodníka s vínom a vyštudoval právo. Vo veku dvadsiatich rokov publikoval zbierku idyl Bergeries, ktorej úspech mu v roku 1770 dopomohol k miestu asistenta knihovníka v Mazarinovej knižnici.[1] V tomto období sa zaujímal o deizmus aj ateizmus a venoval sa štúdiu vied a filozofov 18. storočia; značný vplyv na neho mali Rousseau, Voltaire, Holbach, Diderot, Helvétius. Vytvoril si aj vlastnú predstavu o agrárnom socializme s kolektívnym vlastníctvom nehnuteľností a začal kritizovať náboženstvo a absolutizmus. V roku 1774 bol prepustený z Mazarinovej ​​knižnice a prenasledovaný pre parodistické parafrázy žalmov, ktoré poukazovali na porušovanie ľudskej dôstojnosti a sociálnu nespravodlivosť.[2]

Tesne pred revolúciou strávil štyri mesiace vo väzení, pretože uverejnil Almanach des Honnêtes Gens (1788), ktorý bol odsúdený na verejné spálenie katom.[3] Tento spis bol vlastne pokusom o vytvorenie nového kalendára, v ktorom by svätca nahradili mučeníci slobody, vedci a iní myslitelia. Svoje ďalšie práce už Maréchal publikoval spravidla anonymne, aby sa uchránil pred prenasledovaním.

Za Veľkej francúzskej revolúcie bol stúpencom najradikálnejšieho krídla jakobínov a podporoval ich radom článkov, a to najmä v týždenníku Revolutions de Paris [Revolúcia parížska], ktorý redigoval. V období direktória sa stal jedným z predákov Babeufove sprisahania rovných, ale jeho účasť na sprisahaní zostala utajená, takže nebol popravený ani väznený. V posledných rokoch svojho života sa stiahol z aktívnej politiky a venoval sa literárnej práci a ateistickej propagande.

Zomrel 18. januára 1803 v Montrouge.

DieloUpraviť

  • Bergeries (1770)
  • Chansons anacréontiques (1770)
  • Essais de poésies légères suivis d'un songe (1775)
  • Fragments d'un poème moral sur Dieu (1780)
  • Dieu et les prêtres
  • Fragments d'un poème philosophique (1781)
  • L'Âge d'Or (1782)
  • Livre échappé du déluge (1784) - Kniha, ktorá prečkala potopu
    • Paródia na bibliu. Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovnoprávni a môžu sa zaobísť nielen bez zlých kráľov, ale aj bez monarchov dobrých.
  • Almanach des Honnêtes Gens (1788)- Almanach počestných ľudí
  • Apologues modernes, à l'usage d'un dauphin (1788)
  • Dame Nature à la barre de l'Assemblée nationale (1791)
  • Correctif á la Révolution (1793) - Pripomienky k revolúcii
    • V tejto anonymne vydanej práci kritizuje Maréchal jakobínskej diktatúru zľava. Podľa jeho názoru nemôže byť sloboda a rovnosť, kým budú existovať páni a sluhovia, chudobní a bohatí.[4]
  • Jugement dernier des Rois (1793) - Posledný súd nad kráľmi
    • Táto jednoaktovky, ktorá má podtitul Veštba o jednom rokovaní, vznikla na začiatku jakobínskej diktatúry a bola prvýkrát hraná v októbri 1793, dva dni po poprave Marie Antoinetty. V tejto hre sú potentátov hromadne internovaní na pustom ostrove, kde sa "s chamtivosťou tejto čeládce vrodenú" servo o prídel potravín;[5] nakoniec všetky monarchu pohltí výbuch sopky, ktorý bol na javisku predvedený s použitím ohňostroja.[6]
  • Manifeste des Égaux (1801)
  • Pensées libres sur les prêtres (1798)
  • Le Lucrèce Français (konečné znenie 1798) - Francúzsky Lukrécius, fragmenty poémy
    • Stále dopĺňaná a rozširovaná poéma mala postupne niekoľko názvov: Fragments d'un Poem moral sur Dieu (1781) [Fragmenty morálne poémy o Bohu], Dieu et les pretras (1793) [Boh a kňazi]; až v roku 1798 vyšla zhora Uvedný konečná verzia. V prvej verzii z roku 1781 mala 50 "fragmentov" (spevov), v konečnom znení 133. Poem je predchnutá vášnivým pátosom hledačství a konfrontuje všadeprítomné zlo s existenciou Boha. Maréchal dospel k záveru, že Boh je buď zlomyseľný, alebo neexistuje. Svet je väzenia bez svetla, ľudia sú katy alebo obeťami. Odsudzuje politickú a majetkovú nerovnosť, vyzýva ľudí, aby prestali byť otrokmi kňazov a povstali k ľudskej dôstojnosti.[7]
  • Cult et lois d'une société d'hommes sans Dieu (1798) - Kult a zákony ľudskej spoločnosti bez Boha
  • Les Voyages de Pythagora (1799) - Pytagorove cesty
    • Šestisvazkový román spája tendenciu protináboženskej s motívmi ohlašujícími utopický socializmus.[8]
  • Dictionnaire des Athées anciens et modernes (1800) - Slovník starovekých a novodobých ateistov
  • Manifeste des Égaux (1801) - Manifest rovných
    • Ako jeden z predákov Babeufovho sprisahania redigoval Maréchal Manifest rovných, ale vniesol doň anarchistické a značne zjednodušujúce rovnostárske formulácie, ktoré by Babeuf neschválil, napr. "Nech zahynú, ak bude treba, všetky umenia, len keď zostane skutočná rovnosť. "[9]
  • Pour et contre la Bible (1801) - Pre bibliu a proti

České a slovenské prekladyUpraviť

  • Marechal, Pierre Sylvain. Ateisti. 1. vyd. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1959. 72 s.

ReferencieUpraviť

  1. FISCHER, Jan Otokar a kol. Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870. 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 42.]
  2. FISCHER, Jan Otokar a kol. Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 2. 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 42 - 43.]
  3. FISCHER, Jan Otokar a kol. Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870. 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 43.]
  4. Filosofskaja enciklopédija / T. 3. Moskva: Izdateljstvo Sovetskaja enciklopedija, 1964. 584 strán. [Pozri str. 297.]
  5. ŠIMEK, Otokar. Dejiny francúzskej literatúry v obrysoch. Diel 4., Literatúra 18. a 19. storočia. 1. vyd. Praha: SNKLU, 1962. 636 s. [Pozri str. 290.]
  6. FISCHER, Jan Otokar a kol. Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870. 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 45.]
  7. NOVÁK, Otakar, ed. et al. Slovník spisovatelů. Francie, Švýcarsko, Belgie, Lucembursko. 1. vyd. Praha: Odeon, 1966. 699 s. [Pozri str. 424.]
  8. FISCHER, Jan Otokar a kol. Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870. 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 39.]
  9. FISCHER, Jan Otokar a kol. Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870. 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Citovaný Maréchalov text je na str. 45.]

LiteratúraUpraviť

  • FISCHER, Jan Otokar a kol. Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [viď str. 39, 42-46 a 61.]
  • Filosofskaja enciklopédija / T. 3. Moskva: Izdateljstvo Sovetskaja enciklopedija, 1964. 584 strán. [viď str. 297.]

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sylvain Maréchal na českej Wikipédii.

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.