Tomographic Experiment using Radiative Recombinative Ionospheric EUV and Radio Sources, skrátene TERRIERS bola americká študentská družica prevádzkovaná Bostonskou univerzitou. Hlavným cieľom misie bolo demonštrovať možnosti sledovania termosféry a ionosféry pomocou tomografie a emisií fotónov v oblasti extrémneho ultrafialového žiarenia. Družica bola vynesená 18. mája 1999 raketou Pegasus XL. Po dosiahnutí obežnej dráhy však zlyhal systém orientácie a družica nebola schopná nasmerovať svoj jediný slnečný panel na Slnko. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o zorientovanie boli palubné batérie vybité a spojenie bolo prerušené.

TERRIERS (Tomographic Experiment using Radiative Recombinative Ionospheric EUV and Radio Sources)
3D model družice TERRIERS
3D model družice TERRIERS
PrevádzkovateľBoston University
Hlavní dodávateliaBoston University/AeroAstro
Iné názvyExplorer 76
Dátum štartu18. máj 1999
Nosná raketaPegasus XL
KozmodrómVandenberg AFB
Trvanie misie~ 1 deň
Zánikmáj 1999
COSPAR ID1999-026A
Webová stránkawww.bu.edu/satellite/
Hmotnosť132 kg

Opis upraviť

 
Družica TERRIERS s menovkami prístrojov.

TERRIERS bola rotáciou stabilizovaná družica určená na štúdium ionosféry. Bola vybavená jedným panelom slnečných batérií dodávajúcim priemerne 31 wattov elektrickej energie a dobíjajúcimi NiCd akumulátorovými batériami s kapacitou 4,8 Ah. Telekomunikačný systém pracoval v pásme S (rýchlosť prenosu na satelit 4 kbit/s, z družice 32 kbit/s). Na palube boli nasledujúce vedecké prístroje:

  • 4 spektrometre na meranie nad nočnou stranou Zeme v extrémnej ultrafialovej oblasti 80-140 nm N-TESS (Night Tomographic EUV Slit Spectrograph) so spektrálnym rozlíšením 1 nm a priestorovým 0,5° (štrbina 0,5 × 40 mm)
  • 1 spektrometer na meranie nad dennou stranou Zeme v extrémnej ultrafialovej oblasti 80-140 nm D-TESS (Day Tomographic EUV Slit Spectrograph) so spektrálnym rozlíšením 1 nm a priestorovým 0,5° (štrbina 0,1 × 10 mm)
  • Monitor slnečného extrémneho ultrafialového žiarenia 7-40 nm GISSMO (Gas Ionization Solar Spectral Monitor)
  • 2 fotometre pre registráciu žiarenie s vlnovou dĺžkou 630 nm so zorným poľom 0,4° × 0,4°
  • Rádiomaják pre výskum šírenia rádiového signálu v ionosfére
  • Experimentálny mikroakcelerometer (stredoškolský experiment)

Stabilizačný systém využíval magnetické cievky k zmene osi rotácie. Ako polohové snímače slúžili detektory Slnka a magnetometre. Pozemná stanica a riadiace stredisko sa nachádzalo v areáli Bostonskej univerzity. Predpokladaná aktívna životnosť bola 1 rok. Družica sa pohybuje po slnečnej synchrónnej dráhe s preletom nad rovníkom o 08:40 miestneho času.

Referencie upraviť

Externé odkazy upraviť