Takaaki Kadžita
Takaaki Kadžita (jap. 梶田 隆章 – Kadžita Takaaki, * 9. marec 1959, Higašimacujama, Japonsko) je japonský fyzik, známy vďaka experimentom s neutrínami v podzemnom laboratóriu Kamiokande a jej nástupcovi Super-Kamiokande. Spolu s Arthurom B. McDonaldom získal Nobelovu cenu za fyziku za rok 2015. Bola udelená za objav oscilácie neutrín, ktorý dokazuje, že neutrína majú hmotnosť.
| Takaaki Kadžita | |
| japonský fyzik | |
 | |
| Narodenie | 9. marec 1959 (65 rokov) Higašimacujama, Japonsko |
|---|---|
| Alma mater | Saitamská univerzita Tokijská univerzita |
| Odkazy | |
| Webstránka | ipmu.jp |
| Commons |  Takaaki Kadžita |
Absolvoval Saitamskú univerzitu a doktorát získal v roku 1986 na Tokijskej univerzite, kde pracoval od roku 1988 v Inštitúte pre výskum kozmického žiarenia (ICRR), od roku 1999 ako profesor a šéf jedného z pracovísk inštitútu. Teraz pôsobí na fyzikálnom a matematickom inštitúte Tokijskej univerzity a súčasne je riaditeľom ICRR. Za vedeckú činnosť dostal početné ocenenia.[1]
Referencie
upraviť- ↑ ČTK. Nobelova cenu za fyziku udělena za důkaz, že neutrino má hmotu [online]. České noviny, 2015-10-06, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online. (po česky)
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takaaki Kadžita na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |