Tata (Maďarsko)

	Tata
	mesto
Vlajka	Erb
Štát	Maďarsko
Župa	Komárňansko-ostrihomská
Obvod (Kistérség)	Tata
Súradnice	47°22′48″S 18°10′48″V / 47,38000°S 18,18000°V
Rozloha	78,17 km² (7 817 ha)
Obyvateľstvo	25 026 (1. január 2011)
Hustota	320,15 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	2025
KSH	20127
	Wikimedia Commons: Tata
	Štatistika: www.ksh.hu
	Webová stránka: https://tata.hu/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 47°22′48″S 18°10′48″V / 47,38000°S 18,18000°V

Tata je mesto v severozápadnom Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe 9 km severozápadne od mesta Tatabánya.

Má rozlohu 7 817 ha a žije tu 25 026 obyvateľov (1. január 2011).

Názov

Názov obce Tata je zo slovanského/slovenského osobného mena Tata (podobne čes. Tatinný, srbs. Tatinac a podobne), ale môže sa myslieť aj slovanské/slovenské tata v zmysle otec. Ešte v 15. storočí sa spomína, že obec má "maďarské a slovenské obyvateľstvo".

Poloha a charakter mesta

Tata leží na riečke Által-ér, na brehoch veľkého Öreg-tó (Staré jazero). Mesto bez ústredného námestia má barokovú tvár (Eszterházyho palác) ponorenú v parkoch okolo Starého jazera a menšieho jazera (Anglická záhrada s umelými ruinami, palmovým skleníkom a okrasným minaretom (1840)). Od 1727 (vyhnanie Turkov) rezidenčné parkové mesto Eszterházyovcov a ich staviteľa, architekta Jakuba Fellnera. Na Hősök tere (námestie Hrdinov) stojí vedľa historizujúcej budovy nemocnice synagóga (klasicizmus 1749), oproti vo svahu zadná (čelom k vstupnému portálu ľavá bočná) strana Paláca Eszterházyovcov evokujúca vidiecku barokovú architektúru. Zámok klesá spolu s terénom v parku k brehom Starého jazera. Na brehu Starého jazera (doprava loďou) stojí Tatský hrad (dnes Župné múzem Domokosa Kunyho, rímske základy, sčasti pevnostný charakter – vstupné mosty, vodná priekopa), na opačnej strane vo svahu barokový rímskokatolícky kostol. V najnižších miestach odtoku Által-ér z jazera viacero mlynov (vizimalom, vodný mlyn). Za hradom štvoruholníkové námestie s drevenou hodinovou vežou (Harangaláb), kapucínskym kostolom i modernou zástavbou (70. až 80. roky 20. st.).