Teória literatúry

Teória literatúry je súčasť vedy o literatúre, ktorá skúma momentálny prierez štruktúrou literatúry, jej vznik a vývin a nevyhnutné externé súvislosti. Teóriu literatúry tvorí predovšetkým teória literárneho diela a teória literárneho procesu.

Delí sa na tri základné časti:^[1]

teória literárneho diela – podstata, funkcia a spôsob existencie literárneho diela ako jazykového umeleckého artefaktu
teória literárnohistorického procesu – literatúra z pohľadu systému noriem platných pre histrorické zadelenie literárnych diel
metodológia literárnej vedy – princípy a kritéria literárnej vedy a jej filozofických, estetických, etických a iných otázok.

História

Na Slovensku sa teória literatúry ako samostatný vedný odbor utvoril až po prvej svetovej vojne. V medzivojnovom období ju rozvíjali hlavne Ľudovít Šenšel, Štefan Krčméry, Milan Pišút, Mikuláš Bakoš (diela Vývin slovenského verša (1939) a Problém vývinovej periodizácie slovenskej literatúry (1944)) a ďalší.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b ŽILKA, Tibor; OBERT, Viliam; IVANOVÁ, Mária. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 2.. vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, 2002. ISBN 80-89002-54-4. S. 10.

Pozri aj

poetika

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[:0-1] ŽILKA, Tibor; OBERT, Viliam; IVANOVÁ, Mária. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 2.. vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, 2002. ISBN 80-89002-54-4. S. 10.

[1]