Tenzing Norgay, GM, OSN, rodným menom Namgyal Wangdi, nazývaný aj Šerpa Tenzing[1] (* máj 1914, Tengboche, Nepál alebo Tse Chu, Tibet – † 9. máj 1986, Dárdžiling, India), bol šerpský horolezec a sirdar. Dňa 29. mája 1953 spolu s Edmundom Hillarym ako prví zdokumentovane a dokázateľne dosiahli vrchol Mount Everestu. Časopis Time Norgaya zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí 20. storočia.[2]

Tenzing Norgay
šerpský horolezec a sirdar
Norgay v roku 1967
Norgay v roku 1967
Rod. menoNamgyal Wangdi
Narodeniemáj 1914
Tengboche, Nepál alebo Tse Chu, Tibet
Úmrtie9. máj 1986 (71–72 rokov)
Dárdžiling, India
Národnosťšerpská
Štátna príslušnosťnepálska, indická
Známy vďakaprvému zdokumentovanému a dokázateľnému dosiahnutiu vrcholu Mount Everestu spolu s Edmundom Hillarym
ManželkaDawa Phuti (1935–1944)
Ang Lahmu (1945–1964)
Dakku (pred alebo od 1964)
Deti7
PodpisTenzing Norgay, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Tenzing Norgay

Život a výpravy upraviť

 
Edmund Hillary (vľavo) a Tenzing Norgay po úspešnom dokončení prvého výstupu na Mount Everest, 29. máj 1953

Narodil sa v rodine budhistických Šerpov ako 11. z 13 detí v nepálskej dedine Tengboche alebo v Tse Chu v Tibete, na dohľad od Mount Everestu. Jeho pôvodné meno bolo zmenené na žiadosť tibetského lámu. Keď jaky jeho rodičov vyhubila choroba, musel ísť do služby. V roku 1935 sa dostal ako nosič do britskej prieskumnej expedície z Tibetu. Napokon ho mrzelo, že viac nevyužili mimoriadnu periódu dobrého počasia. Na jeseň bol s ďalšou výpravou v oblasti Káčaňdžungy. Na jar 1936 sa s britskou výpravou dostal na Severné sedlo, potom ich zahnal predčasný monzún. Na jeseň bol so Shiptonovou expedíciou v oblasti Nandádéví. V roku 1938 dosiahol 5. tábor a výšku 8 000 m, za čo dostal od vedúceho Harolda Tilmana titul „Snežný tiger“.

Za vojny robil prieskumníka pre indickú armádu. S rodinou sa usadil v indickom Dárdžilingu. V roku 1947, po dlhej pauze vynútenej druhou svetovou vojnou, sa dal najať excentrickým Kanaďanom Earlom Denmanom a zle pripravený dobrodružný pokus o Everest skončil poniže Severného sedla. V roku 1950 Čína obsadila Tibet, ale horolezcom sa otvoril Nepál. Tenzing bol aj v Tilmanovej prieskumnej expedícii z južnej strany Everestu. Potom sa zúčastnil neúspešného britského pokusu o Nangá parbat. Na jar 1951 šiel s Francúzmi na Nandádéví. Keď dvaja lezci zmizli, v rámci pokusu o ich záchranu alpsky vystúpil s L. Dubostom na východný vrchol. V tom roku sa ešte vybral so Švajčiarmi do oblasti Káčaňdžungy.

Vo švajčiarskej expedícii na jar 1952 robil sirdara i výškového lezca s Raymondom Lambertom. Ich pokus o zdolanie vrcholu otočili vo výške asi 8 600 m, tesne pod Južným vrcholom. Prinútil ich k tomu pomalý postup, pokročilá hodina a vietor. Opakovaná výprava na jeseň končila nižšie pre zlé počasie. Cestou dolu dostal maláriu a skončil v nemocnici. Tam ho zastihla pozvánka na historickú britskú výpravu – a zoslabnutý Tenzing veľmi váhal, takmer nešiel.

Vojensky organizovaná výprava plukovníka Johna Hunta sa mu páčila menej, než ľudsky citlivejší prístup Lamberta, ale ako uznávaný sirdar dokázal utlmiť spory medzi nosičmi a vedením. Napokon 29. mája 1953 s Edmundom Hillarym ako prví zdokumentovane a dokázateľne vystúpili na vrchol Mount Everestu. Po návrate navštívil množstvo krajín, dostal vysoké medaily od anglickej kráľovnej, nepálskeho kráľa aj indickej vlády. Viacero štátov sa chcelo chváliť jeho úspechom. Zomrel v Dárdžilingu na mozgovú porážku.

Referencie upraviť

  1. NORGAY, Jamling Tenzing; COBURN, Broughton. Touching My Father's Soul (In the Footsteps of Sherpa Tenzing). Londýn : Ebury Press, 2002. 336 s. ISBN 978-0-09-188467-3.
  2. TIME 100 Persons of The Century [online]. content.time.com, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • J. R. Ullman: Muž z Everestu, STN 1959.
  • F. Rudolph: Himalájski tigri, Mladé letá 1961.
  • J. Hunt: Výstup na Everest, Martin 1957.