Tokajícka tragédia
Tokajícka tragédia alebo masaker v Tokajíku bol masaker, ktorý sa udial 19. a 20. novembra 1944 v katastrálnom území obce Tokajík, ako odvetná akcia nemeckých jednotiek za pomoc miestneho obyvateľstva partizánom. 19. novembra najprv nemecké jednotky sústredili mužov z obce pri miestnom kostole a odviedli ich severne od obce, kde ich postrieľali. Pri tomto zločine zahynulo 32 mužov, 2 raneným sa podarilo náhodou masaker prežiť. Nasledujúceho dňa (20. novembra) nacisti obec vypálili a vydrancovali, ženy a deti rozohnali.
Predohra
upraviťObec Tokajík mala v roku 1940 na začiatku vojny 185 obyvateľov.[1] Od leta 1944 miestne obyvateľstvo nadväzovalo styk s partizánmi. Obec patrila rovnako ako ďalších 22 obcí do územia, na ktorom pôsobil partizánsky zväzok Čapajev, konkrétne oddiel Za vlasť, ktorému velil sovietsky dôstojník R.S. Streľcov ale aj jednotky Požarskij a Majorov. Obyvatelia obce poskytovali partizánom zásoby i spravodajské informácie. V októbri 1944 Nemci v obci ubytovali niekoľko desiatok zajatých sovietskych vojakov. Partizáni pod velením Rudolfa Jánošíka v obci prepadli nemecké hliadky a zajatcov oslobodili. Na jeseň 1944 sa boje medzi partizánmi a nemeckými vojskami vyostrili a partizáni čeliaci tlaku nemeckých jednotiek boli od polovice novembra nútení ustúpiť alebo sa prebíjať k sovietskym vojskám 4. ukrajinského frontu, ktoré už v tej dobe dosiahli Medzilaborce.
Odvetná akcia
upraviťPacifikáciou obce Tokajík bola poverená jednotka Kommando ZbV 27 (ZbV – nem. skratka zur besonderen Verwendung – pre zvláštny účel) spadajúca pod Einsatzgruppe H.[2] V noci z 18. na 19. novembra 1944 nemecké jednotky o sile asi 200 mužov pod vedením oberfeldwebla Kumanna, obkľúčili obec a v nedeľu ráno zostúpili z lesov do dediny. Následne začali prehľadávať jednotlivé domy a zatýkať mužov, ktorých spútali a zhromaždili v záhrade pri kostole. Následne vydali rozkaz, aby im ich príbuzní zabezpečili teplé oblečenie a stravu na 3 dni. Okolo jedenástej hodiny muži v trojstupe v sprievode nemeckých vojakov odišli smerom na sever dolinou potoka. Muži kráčali v presvedčení, že ich nemecké jednotky vedú na poľné práce, pri budovaní zákopov.[3]
Asi 1 km od obce ich veliteľ nemeckej jednotky zastavil a prikázal prečítať rozsudok, ktorý ich za pomoc partizánom odsudzoval na trest smrti, ktorý mal byť vykonaný okamžite. Nacistická jednotka následne spustila paľbu. Niektorí zo zaistených mužov sa pri tom pokúsili o útek, ale prakticky všetci boli skosení paľbou. Tých, ktorí naďalej javili známky života zastrelili ranou z pištole. 2 ranení muži zostali na žive, obaja boli v bezvedomí a prebrali sa až po odchode nemeckých vojakov. Boli to Andrej Stropkovský a Michal Medvedz, ktorý ležal pod telom svojho mŕtveho brata. Po tom čo sa prebrali zobrali potraviny, ktoré ležali na mieste masakru a 10 dní sa ukrývali v blízkom lese.[3]
Nasledujúceho dňa Nemci rozohnali starcov, ženy a deti z obce, vydrancovali a vypálili ju. Zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Zostal stáť iba miestny kostol a jeden poškodený dom.[4]
Mŕtve telá postrieľaných mužov ležali na mieste masakru severne od obce až do 12. decembra 1944.
Ďalšie odvetné akcie
upraviťVypálenie Tokajíku, bolo súčasťou širšieho plánu boja proti partizánom. Toho istého dňa bola v okrese Stropkov vypálená i obec Veľká Domaša. 21. novembra taký istý osud postihol Jakušovce, Kolbovce, Vojtovce a Soľník. Nasledujúci deň ľahli popolom Turany a Potočky. 24. novembra nacisti vypálili i obec Korunková a 28. Brusnicu.[4]
Tokajík po vypálení
upraviť28. novembra 1944 obec oslobodili sovietske vojská 4. ukrajinského frontu. 12. decembra boli s pomocou obyvateľov susednej obce pochovaní zastrelení muži do masového hrobu na mieste ich popravy. Po návrate obyvateľov obce boli ich telá exhumované a 4. apríla 1945 pochované na miestnom cintoríne do samostatných hrobov.[3]
Pozostalí obyvatelia žili v skromných podmienkach až do roku 1946, kedy štát prispel na obnovu obce.
Pamätník
upraviťV roku 1959 bol na mieste masakru odhalený kamenný obelisk a pamätník na miestnom cintoríne. Jeho autorom bol František Gibala. V roku 1969 bola v obci inštalovaná pamätná izba.[1] Neskôr i múzeum, ktoré v roku 1995 presunuli do Svidníka.[5] Po rekonštrukcii začalo múzeum fungovať v máji 2009.
Referencie
upraviť- ↑ a b Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 561
- ↑ Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 174-175
- ↑ a b c Gojdič, P.: Tokajík varuje! Bojovník, 55, 1, 2009, s. 5
- ↑ a b Halaj, D. a kolektív: Fašistické represálie na Slovensku. Obzor, Bratislava, 1990, 150 s.
- ↑ PASTIRČÁK, F.. Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom [online]. korzar.sme.sk, 22.6.2004, [cit. 2009-12-31]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviť- Slovenské národné povstanie
- Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny
- Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny
- Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny
- Vyhladenie Lidíc
Súradnice: 49°06′21″S 21°42′32″V / 49,105861°S 21,708899°V