Toxoplazma obyčajná
Toxoplazma obyčajná[1] (Toxoplasma gondii) je vnútrobunkový parazit, ktorý infikuje väčšinu cicavcov na svete. Jeho konečným hostiteľom sú mačky, ako medzihostiteľ mu môžu slúžiť iné stavovce a vtáky. Objavený bol v hlodavcovi zvanom „Gondi“ (lat. Ctenodactylus gundi).
| Toxoplazma obyčajná | |
 Tachyzoidy | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Taxoplasma gondii | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
História upraviť
Tento organizmus objavili v roku 1908 Nicolle a Manceaux v pečeni a slezine severoafrického hlodavca „Gondi“. Na základe jeho mesiačikovitej formy ho pomenovali Toxoplasma (z gréčtiny Toxon = oblúk). V roku 1923 bolo potvrdené podozrenie, že tento organizmus môže byť pôvodcom choroby, ktorú nazvali toxoplazmóza. V roku 1948 vyvinuli Sabin a Feldmann serologický test na základe protilátok, ktorý nazvali Dye-Test. Vďaka tomuto testu sa prišlo na to, že toxoplazma obyčajná je rozšírená po celom svete a že sa veľmi často nachádza v tele človeka.
Životný cyklus upraviť
Životný cyklus toxoplazmy sa delí na pohlavný (sexuálny) a nepohlavný (asexuálny).
Pohlavný cyklus upraviť
Pohlavný cyklus prebieha v intestinálnom epiteli (črevách) hostiteľa (mačky) a vedie k vylučovaniu oocýst výkalmi. Oocysty potom sporulujú počas 3 – 4 dní a vznikajú infekčné sporocysty, ktoré sú v hostinnom prostredí (vlhká zem, piesok) schopné prežiť až 1 rok. Po požití sporocysty sekundárnym hostiteľom dochádza k uvoľneniu sporozoidov, ktoré sa šíria krvou, lymfou a aktívnou inváziou buniek.
Nepohlavný cyklus upraviť
Nepohlavný cyklus prebieha v orgánoch medzihostiteľa (zviera, človek). Sporocysty napádajú bunky s jadrom. Tu dôjde k jej rozmnoženiu rozdelením na dve dcérske bunky, ktoré sa od materskej bunky oddelia a materská bunka zaniká. Tento proces sa opakuje tak dlho, pokým sa bunka hostiteľa nenaplní a nepraskne. Tým sa do krvného obehu dostanú tzv. tachyzoidy. Tento proces sa opakuje každých 6 hodín. Po uvoľnení obranných látok hostiteľa sa tento proces spomaľuje. Tvoria sa tkanivové cysty, ktoré sa v latentnej forme nachádzajú vo svaloch, ale aj mozgu či sietnici oka.
Formy upraviť
Toxoplazma môže existovať v troch rôznych formách: sporozoid, tachyzoid a bradyzoid. Jednotlivé formy sa líšia výskytom v jednotlivých fázach vývoja a infekčnosťou prenosu na ďalšieho hostiteľa.
Sporozoidy upraviť
Sporozoidy vznikajú ako produkt pohlavného rozmnožovania v čreve mačky. Priamo po oplodnení vzniká zygota, z ktorej sa formujú dve sporocysty. Postupnou sporuláciou vznikajú v každej sporocyste štyri sporozoidy a celý útvar sa nazýva oocysta. Tie sú vylučované nevysporulované v mačacom truse. K vylučovaniu oocýst dochádza po niekoľkých dňoch od nákazy. Začiatok vylučovania a jeho dĺžka závisí od životnej formy parazita, ktorým sa mačka infikuje. Po požití oocysty hostiteľom dochádza pôsobením žalúdočných štiav k uvoľneniu sporozoidov. Tie prenikajú do tkaniva hostiteľa a menia sa na tachyzoidy.
Tachyzoidy upraviť
Tachyzoidy sa množia veľmi rýchlo v akomkoľvek tkanive medzihostiteľa. Rozmnožovanie tachyzoidov prebieha nepohlavnou cestou.
Bradyzoidy upraviť
Bradyzoidy sú na rozdiel od tachyzoidov pomaly sa množiacim štádiom vnútri tkanivových cýst. Tvorba tkanivových cýst je pravdepodobne reakciou parazita na imunitnú odpoveď hostiteľa. Tkaninové cysty sú schopné prebývať v hostiteľovi po celý jeho život. V niektorých prípadoch, napr. po imunosupresii alebo u pacientov s AIDS, môže dôjsť k opätovnej premene bradyzoidov na tachyzoidy.
Referencie upraviť
- ↑ ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 109.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Toxoplazma obyčajná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Toxoplazma obyčajná
