Trenčanov mlyn
Trenčanov mlyn (v minulosti Požonský mlyn,[1][2] Senný mlyn, Miestny mlyn, nem. Heumühle,[3] Gemein(d)e Mühl[4][5][6]) je bývalý vodný mlyn v záhradkárskej osade Trenčianka v katastrálnom území mesta Svätý Jur.
Trenčanov mlyn (Požonský mlyn, Senný mlyn, Miestny mlyn) | |
Heumühle, Gemein(d)e Mühl | |
bývalý vodný mlyn | |
Trenčanov mlyn v roku 2022
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský |
Okres | Pezinok |
Mesto | Svätý Jur |
Lokalita | Trenčianka |
Rieka | Limbašský potok |
Poloha | Trenčianska 243/1 900 21 Svätý Jur |
- súradnice | 48°15′42″S 17°14′11″V / 48,261589°S 17,236382°V |
Prvá pís. zmienka | 1769 |
Vlastník | Mariana Patáková, Ing. Pavel Krištúfek, Magdaléna Králková |
Poloha Trenčanovho mlyna na Slovensku
| |
Poloha Trenčanovho mlyna v Bratislavskom kraji
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História
upraviťPrvá písomná zmienka o mlyne pochádza z roku 1769.[4] Pri mlyne tečie Limbašský potok, v minulosti nazývaný aj Myslenický.
Súčasný stav
upraviťZ budovy mlyna sa stala ruina bez strechy a zarastená stromami. Tretina z nej bola zrekonštruovaná na obydlie.[chýba zdroj]
Kúpalisko Trenčianka
upraviťKúpalisko Trenčianka (predtým Kúpeľ Extravillán[7]) bolo letné kúpalisko, ktoré pri vtedajšom Požonskom mlyne v roku 1931 zriadila vtedajšia majiteľka mlyna Terézia Trenčanová.[8] Nachádzal sa tu otvorený bazén a kabínkové šatne. Voda, ktorá sa nachádzala v bazéne, pochádzala z potoka, ktorý poháňal aj mlyn.[9]
Kúpalisko úplne zaniklo na prelome 20. a 21. storočia.
Referencie
upraviť- ↑ Malacky [mapa]. [1938].
- ↑ Vojenská topografická mapa [mapa]. 1:25 000. [1955].
- ↑ II. vojenské mapovanie [mapa]. [1810 – 1869].
- ↑ a b KRIEGER, Samuel. Grundriss der Königlichen Freyen Stadt Sanct-Georgen und des darzu gehörrigen Terrains [mapa]. [1769].
- ↑ III. vojenské mapovanie [mapa]. [1875 – 1884].
- ↑ III. vojenské mapovanie reambulované [mapa]. [1920 – 1934].
- ↑ Sprievodca Jurom, 1938
- ↑ Svätojurské Ohlasy 3/00 [online]. www.svatyjur.sk, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
- ↑ Sprievodca Jurom, 1960