Trifóriová galéria

Trifóriová galéria alebo trifórium (lat. triforis) je úzka chodba alebo ochodza v hĺbke múra.[1][2] Trifórium je umiestnené pod oknami hlavnej lode tzv. vysoký chór a priečnej lode vo forme empory nad arkádami rozdeľujúc hlavnú a bočnú loď.[3] Jeho funkcia bola skôr praktická ako členiaca a estetická (slúžila na osvetlenie a vetranie priestoru pod strechou).[4] Neskôr sa objavila aj forma tzv. slepého trifória, ktoré pozostávalo len z arkád pred stenou a nespĺňalo pôvodnú funkciu.[5]

Schéma trifóriovej galérii v priečnom reze (Katedrála Notre-Dame v Chartres)

TerminológiaUpraviť

Termín trifórium alebo trifóriová galéria sa niekedy používa na akúkoľvek galériu pod oknami vysokého chóru, ktoré sú lomené pomocou arkád alebo kolonád, ako sú galérie v mnohých starovekých rímskych bazilikách alebo byzantských chrámoch.[4]

OpisUpraviť

 
Trifóriová galéria

Trifórium alebo trifóriová galéria je ochodza používaná pri chrámoch katedrálneho typu, umiestnená v hrúbke múru a otvorená do vnútorného priestoru katedrály spravidla stĺpovými arkádami a umiestnená medzi spodnou zónou arkád hlavnej lodi a bočnou loďou a hornou zónou bazilikálnych okien v chóre, transepte alebo hlavnej lode. Trifórium nemá liturgický význam ale naopak výtvarný a technický. Vyplňuje totiž tu časť steny v katedrále, ktorá by ostala nečlenná a prázdna, pretože z vonku tu priliehajú krovy bočných lodí alebo chórového ochodzu a kaplniek. Najskorším príkladom trifória sú tie, ktoré sa nachádzali v pohanských bazilikách, kde trifórium predstavovalo hornú galériu. V rannokresťanských bazilikách ortodoxných chrámoch bolo trifórium priechodom vyhradený zvyčajne pre ženy.[6] V talianskych bazilikách bol tento priestor zvyčajne zdobený nástennými maľbami alebo mozaikami.[7] V románskych a gotických budovách je to buď priestranná galéria nad bočnými loďami alebo je zredukovaná na jednoduchý priechod v hrúbke stien. Pri niektorých francúzskych ranných katedrálach je medzi spodnými arkádami a trifóriom ešte naviac umiestnená empora, takže tak katedrála nemá tri ale štyri horizontálne zóny. Chrámy v Reims a Amiens majú trifórium s malou relatívnou výškou, ale s bohatým podlubím.[4]

Na rozdiel od románskych stavieb tie gotické stavby boli oveľa viac členité. Pokiaľ nebolo možné túto plochu priamo lomiť oknami, bola takáto plocha napríklad aspoň členená ozdobnou panelážou alebo priamou lomenou arkádou. Existujú prípady kedy je trifórium paradoxne čiastočne alebo po celej výške presvetlené oknami, alebo jeho pôvodná praktická funkcia v danom mieste z nejakého dôvodu odpadla. Napríklad použitie veľmi nízkej strechy kaplniek, ako je to v prípade Katedrály svätého Víta v Prahe alebo v Chráme svätej Barbory v Kutnej Hore. V Kostole Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa v Sedleci pri Kutnej Hore, ktorý používa katedrálnu schému, ale vzhľadom k požiadavkám cisterciánskeho rádu na skromnosť tu nie je oporný systém a ani trifórium. Preto je tu použité slepé panelovanie. Na Slovensku katedrály používajú katedrálnu schému ale rovnako k požiadavkám cisterciánskeho rádu na skromnosť tu nie je oporný systém a ani trifórium. Trifórium niekedy slúžilo ako oporný systém, keďže pod jeho strechou sú oblúky a klenby, ktoré prenášajú ťažisko z lode do vonkajšej steny.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. triforium In:SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 297-298.
  2. triforium In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 210.
  3. trifórium In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. Kolektív autorov. ISBN 80-969159-4-0. S. 562.
  4. a b c Triforium | architecture [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Triforium [online]. Ancient and medieval architecture, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. HODGES, Richard; BOWDEN, William; LAKO, Kosta; ANDREWS, R.D.. Byzantine Butrint: Excavations and Surveys 1994-1999. [s.l.] : Oxbow Books for the Butrint Foundation, 2004. ISBN 9781842171585. S. 110.
  7. triforium. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Triforium na českej Wikipédii.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť