Wikipédia

Tuz Gölü

najväčšie jazero polostrova Malá Ázia, a druhé najväčšie jazero v Turecku

Tuz Gölü[1] (písané aj ako Tuzgölü[2] alebo len Tuz[2] – v preklade „Slané jazero“ alebo „Soľné jazero“; v staroveku starogr. Τάττα – Tatta[3]) je najväčšie jazero polostrova Malá Ázia, a druhé najväčšie jazero v Turecku. Leží v centrálnej Anatólii, asi 105 km severovýchodne od mesta Konya, vo výške 899 m n. m. Jazero má slanú vodu, jeho salinita dosahuje 32%[2], vďaka čomu patrí k najslanším na svete.[4]

Tuz Gölü
Tuz,
slané jazero v Turecku
Satelitná snímka jazera Tuz Gölü, NASA, 2021
Štát Turecko Turecko
Nadmorská výška 899 m n. m.
Súradnice 38°50′00″S 33°20′00″V / 38,833333°S 33,333333°V / 38.833333; 33.333333
Poloha jazera v rámci Turecka
Poloha jazera v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Lake Tuz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rozloha jazera sa mení v rozpätí od 1 500 až 2500 km²[2], no aj pri dosahovaní minimálnych hodnôt zabezpečuje jazeru status druhého najväčšieho v Turecku po jazere Van. Po väčšinu roka je jazero veľmi plytké (1 až 2 metre).[5] Povodie Tuzu zaberá asi 15000 km²[6]. Nežijú v ňom žiadne ryby.[7]

Ekosystém

upraviť
 
Jazero Tuz pred vyschnutím, jún 2021
 
Vyschnuté jazero Tuz zarastené trávou, október 2021

Jazero je napájané viacerými vodnými tokmi (Peçenek, Bağlıca, Kırkdelik, Tersakan a İnsuyu), no väčšina z nich vysychá a v lete počas období sucha nedosahuje jazera. Významný prítok Melendiz Çayı bol v 90. rokoch pre poľnohospodárske účely prehradený priehradou Mamasın Barajı. Tento krok spojený s globálnym otepľovaním mal na jazero obrovský dopad a urýchlil jeho vysychanie: „plocha jazera sa v dôsledku odklonu riek Mamasin [Melendiz Çayı] a Peçenek zmenšila z 92,6 tisíc hektárov v roku 1987 na 32,6 tisíc hektárov v roku 2005“. [8]

 
Vyschnuté jazero Tuz so soľou na povrchu zeme, február 2020

Jazero bolo hlavným bydliskom plameniakov červených (Phoenicopterus ruber) počas obdobia párenia.[8] Okrem toho tvorí biotop pre prieložníky stepné (Glareola prantincola), kazarky pestré (Tadorna tadorna), ležiaky úhorové (Burhinus oedicmus) a čajky (Larus sp.).[9]

V októbri roku 2021 jazero dočasne kompletne vyschlo.[10] Nedostatok vody spôsobil hromadný úhyn mláďat plameniakov.[11] Podobne sa voda v jazere nezdržovala aj isté obdobie v rokoch 2008 a 2016.[11]

Výroba soli

upraviť

Asi 80 km dlhý a 50 km široký pruh jazera každé leto vyschne a zanechá za sebou pustú plochu pokrytú soľou, vďaka čomu je jazero využívané na ťažbu kuchynskej soli.[2][5] Kedysi tvorila výroba soli v jazere väčšinu produkcie soli v Turecku. Dnes v dôsledku znečistenia jazera klesla kvalita soli a spolu s ňou aj jej výroba.[7] V staroveku bola soľ z jazera považovaná za liečivú (Pedanios Dioskourides).[3]

Galéria

upraviť
  •  
    Vyschnuté jazero Tuz, október 2021
  •  
    Vyschnuté jazero Tuz zarastené trávou, október 2021
  •  
    Soľ z jazera Tuz, september 2012
  •  
    Pohľad na breh jazera Tuz, apríl 2007
  •  
    Vyschnutá časť jazera Tuz, jún 1990
  •  
    Jazero Tuz, apríli 2013

Referencie

upraviť
  1. ↑ Tuz. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 749.
  2. ↑ a b c d e Tuz. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok VI. Š – Z. Praha : Academia, 1986. S. 337.
  3. ↑ a b Tatta. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 14. Sym – Tub. Leiden, Boston : Brill, 2009. ISBN 978-90-04-14219-0. S. 163.
  4. ↑ KIRKAĞAÇ, Mine, et al. The Effects of Environmental Factors on Artemia Population in Tuz Lake (Central Anatolia, Turkey). Journal of the Institute of Science and Technology, 2017, roč. 7, čís. 2, s. 303 – 312. Dostupné online [cit. 2022-12-19]. ISSN 2146-0574. Archivované 2018-05-03 z originálu.
  5. ↑ a b Lake Tuz In: TIKKANEN, Amy. Encyclopaedia Britannica [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2022-12-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Uçan Köysüren, H. Nagehan & Dursun, Sukru. (2009). Environmental Problems of Tuz Lake (Konya-Turkey). Dostupné online. [cit. 2022-12-19]
  7. ↑ a b HARMANCIOGLU, Nilgun B.; ALTINBILEK, Dogan. Water Resources of Turkey. Cham : Springer, 2019. ISBN 978-3-030-11729-0. S. 221.
  8. ↑ a b ÇETIN, Tamer; OĞUZ, Fuat. The Political Economy of Regulation in Turkey. New York et al : Springer Science & Business Media, 2011. ISBN 978-1-4419-7750-2. S. 236.
  9. ↑ Demir, Aynur. (2014). Recreational use value of Tuz Lake in Turkey. In: Journal of Food, Agriculture and Environment. No. 12. pp. 1092 – 1096. Dostupné online [cit. 2022-12-19]
  10. ↑ FRASER, Suzan; GUZEL, Mehme t. Turkey's Lake Tuz dries up due to climate change, farming [online]. phys.org, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online.
  11. ↑ a b Disappearing Lake Tuz [online]. NASA Earth Observatory, 2021-12-16, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tuz_Gölü&oldid=7729289“