Umajjovský kalifát

Umajjovský kalifát arab. ٱلْخِلَافَة ٱلْأُمَوِيَّة, al-Chiláfa al-Umavijja ↓ 661 – cca. 750 ↓ vlajka
Geografia Umajjovská ríša cca. v roku 720
Hlavné mesto	Damask
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Arabi, Peržania, Sýrčania, Arméni, Vizigóti
Jazyky	arabčina
Náboženstvo	islam (sunnitský islam) menšiny – šiitizmus, kresťanstvo (najmä orientálne), judaizmus,...
Štátny útvar
Štátne zriadenie	monarchia
Predchádzajúce štáty: Rášidský kalifát Nástupnícke štáty: Abbásovský kalifát Severoafrické kmene Córdobsky emirát

Umajjovský kalifát alebo Umajjovská ríša (arab. ٱلْخِلَافَة ٱلْأُمَوِيَّة‎ – al-Chiláfa al-Umavijja) bol druhý kalifát založený po smrti islamského proroka Mohameda. Utman, tretí z rašidskych kalifov, bol tiež členom dynastie. Rodina zaviedla dynastické, dedičné vládnutie s Mu’áviom, dlhodobým guvernérom tzv. „Veľkej Sýrie“, ktorý sa stal kalifom v roku 661. Po smrti Mu’ávia v roku 680 sa viedli spory o následníctvo a moc nakoniec prešla na Marvána, z inej vetvy dynastie. Sýria zostala hlavnou základňou moci Umajjovcov, s hlavným mestom v Damasku.

Umajjovci pokračovali v moslimských dobývaniach, dobývajúc Baktriu, okolie rieky Indus, Magreb a Hispániu (Andalúzia). Na svojom vrchole pokrýval Umajjovský kalifát 11 miliónov km², čím sa stal jednou z najväčších ríš v histórii z hľadiska rozlohy. Dynastia bola zvrhnutá Abbásovcami v roku 750. Preživší členovia dynastie sa usadili v Cordóbe, ktorá sa ako emirát a neskôr kalifát stala svetovým centrom vedy, medicíny, filozofie a vynálezov počas zlatého veku islamu.

Umajjovský kalifát vládol nad rozsiahlym mnohonárodnostným a multikultúrnym obyvateľstvom. Kresťania, ktorí stále tvorili väčšinu obyvateľstva kalifátu, a Židia (judaisti) mali povolené praktizovať svoje náboženstvo, ale museli platiť džizju (daň z hlavy), od ktorej boli moslimovia závislí. Moslimovia boli povinní platiť iné dane, zvané zakát, ktoré boli výslovne určené na rôzne sociálne programy na prospech moslimov. Pod rannými Umajjovskými kalifmi zastávali významné pozície kresťania, niektorí pochádzali z rodín, ktoré slúžili Byzantskej ríši. Zamestnávanie kresťanov bolo súčasťou širšej politiky náboženskej tolerancie, ktorá bola nevyhnutná kvôli prítomnosti veľkých kresťanských populácií v dobytých provinciách, ako aj v Sýrii. Táto politika tiež zvýšila Mu’áviovú popularitu a upevnila Sýriu ako jeho mocenskú základňu. Umajjovská éra je často považovaná za zlaté obdobie islamského umenia.

Zoznam vládcov

Zoznam vládcov od vyhlásenia kalifátu do Abbásovskej revolúcie:

Kalif	Doba vlády	Poznámky
Mu’ávia	661 – 680	vyhlásil kalifát
Jazíd I.	680 – 683	syn Mu’ávia
Mu’ávia II.	683 – 684	syn Jazída
Marván	684 – 685	zakladateľ Marváncov*
Abd (al-Malik)	685 – 705	syn Marvána
al-Valíd I.	705 – 715	syn Abda
Sulejman	715 – 717	syn Valída
Umar	717 – 720	vrátil Umajjadcov na trón
Jazíd II.	720 – 724	po Umarovej smrti, Marvánovci pod Jazídom II., získavajú trón späť
Hišam	724 – 743	syn Abda
al-Valíd II.	743 – 744	syn Jazída II.
Jazíd III.	744 – 744	syn Valída II.
Ibrahim	744 – 744	syn Valída II., prebral moc po bratovi
Marvan II. (vládol z iného mesta)	744 – 750	syn Um. generála ziskava moc na 6 rokov do Abbásovskej revolúcie

*stále súčasť dynastie Umajjovcov

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Umajjovský kalifát

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Umayyad Caliphate na anglickej Wikipédii.